Použitie ekologického materiálu v stavebnej praxi – Marmoleum – výrobok
na báze dreva.

22. november 2011
Ing. arch. Eva Teplanová

Stavebníctvo je jedným z najdôležitejších odvetví národného hospodárstva. Je priamym ukazovateľom  rastu ekonomiky alebo jej stagnácie. Vytvára bezprostredné životné prostredie človeka. Stavebná aktivita má výrazný vplyv a dopad na celkovú ekológiu krajiny. Materiálová báza stavebného priemyslu tiež prechádza etapou  zvyšovania ekologickej bezpečnosti jej zložiek. Jednou z nich je aj staronový materiál Marmoleum, známy pod názvom linoleum, ktorý je vyrábaný na báze prírodných materiálov, kde nosnou časťou je práve drevo.

V súčasnej dobe osciluje téma ekologické materiály, ekologické správanie, ekologický dom, ekologický dizajn. Veľakrát však pod týmto názvom ťažko nájsť úsporu energií a materiálov v pravom slova zmysle. Môžeme povedať, že investície a výroba takýchto materiálov veľakrát v samotnom procese znamená také zaťaženie finančné, energetické a hlavne ekologické, ktoré môžeme povedať už dnes, nebude mať návratnosť ani po päťdesiatich rokoch. Dlh voči ekológii je snáď stále väčší a penále splácame vo forme alergií, rakoviny, neúcty voči životnému prostrediu a k samému sebe.
Samozrejme návrat k spôsobu života spred sto rokov je nemysliteľný, dobrovoľne nikto z nás sa nevzdá technických vymožeností, aspoň nie všetkých.
Pokiaľ obyvateľ vidieckeho osídlenia bol do 20. storočia samostatným sebestačným článkom v produkcii potravín, budoval základ pre svoju malú výrobnú jednotku, ktorá sa skladala z obytnej časti, hospodárskych častí pre zvieratá a sklady, musel vychádzať z regionality dostupnosti stavebných materiálov, ktoré v svojom okolí našiel. Takto na Slovensku sa stretáme s oblasťami hlinených domov s pálenou škridľou, oblasti drevostavieb so šindľom a oblasťami kamenných vidieckych sídiel, prevažne tufy.
Štandardom pri výstavbe našich mestských štruktúr bola pálená tehla v kombinácii betón, kameň, keramika, oceľ, plech.
Podlahy boli drevené palubovkové, hlinené, keramické, kamenné. Okenné otvory pre bežného užívateľa boli veľmi malé, bohatšie vrstvy mali aj na veľké okenné sklené tabule…
Človek sa správal podľa svojich reálnych možností veľmi prakticky a pragmaticky. Recyklácia materiálov a šetrnosť bola súčasťou každodenného života. Materiál triedil a recykloval pretože musel.

PRÍKLAD VÝSTAVBY HLINENÉHO DOMU NA JUŽNOM SLOVENSKU

Pre našu analýzu recyklovaného použitia stavebných materiálov môžeme uviesť príklad výstavby hlinených domov na Južnom Slovensku. Typickým predstaviteľom takéhoto domu bol pozdĺžny jednotraktový dom s čiastočne krytou pavlačou, orientovanou na slnečnú stranu. Miestnosti boli prechodné, vstupovalo sa z otvorenej pavlače – gangu priamo do kuchyne. Kuchyňa bola priamo prepojená na hlavnú obytnú miestnosť, ktorá bola polyfunkčná, skladala sa zo spoločenskej časti: stolovanie, čalúnená sofa a spania so šatníkmi. Väčšinou z kuchyne, ktorá bola umiestnená v strede sa prechádza do prednej a zadnej izby. Komora na potraviny zvyčajne bola situovaná mimo vykurovanú časť domu, priradená k maštali, alebo tvorila súčasť severnej časti dispozície kuchyne. V dvorovej časti nadväzovala stajňa pre dobytok – maštaľ.
Základy boli ukladané do hĺbky 50 – 80 cm z štiepaných kameňov, ukladaných naplocho bez malty v šírke obvodového muriva.
Hlinené „váľky“ boli vyrábané miestne z ílovitej mastnej zemi, premiešavané posekanou slamou, sušené priamo na slnku. Murivá boli spájané hlinenou maltou a omietané hlinenými omietkami, premiešavanými vápnom. Stropy boli drevené trámové podľa výskytu miestnych drevín zväčša dubové. Krovná konštrukcia bola jednoduchá trojuholníková, hambálková taktiež z dubových krokiev. Na laťovanie bola ukladaná vypaľovaná keramická krytina – bobrovka, od najbližšieho výrobcu v kraji. Strop bol uzavretý horným záklopom z drevených dosiek na poklop, na ktoré bola navozená zemina, ktorá bola udusaná a zcelená konským trusom.
Podlaha bola taktiež konštruovaná z bezprostredne dostupných materiálov, skladala sa z navozeného riečneho piesku a drevenej palubovky, ktorá bola pribíjaná do dubových vankúšov, voľne uložených v pieskovom lôžku.
Za zmienku stoja preklady dverných a okenných otvorov. Preklady boli vybudované z trámu z tvrdého dreva, uloženého na drevených stĺpových konštrukciách, alebo fošnách, ktoré boli potom zakryté drevenou zárubňou a doomietané hlinenou vápennou omietkou.
Podľa uvedeného stručného opisu konštrukcie vidieckeho domu z hlinených váľkov vidíme, že všetky materiály sú použité, až na pálenú škridľu a tenké sklo okien, s bezproblémovou recykláciou. Ak by sme chceli nadľačiť situáciu, môžeme povedať, stačí odkryť strechu a dom sa rozpustí dažďom ako snehuliak v lete, ostanú z neho trčať len drevené časti, ktoré si rozoberú miestni obyvatelia popíliť na kúrenie.
Vnútorná klíma v hlinených domoch je v letných mesiacoch veľmi príjemná, vlhkosť vnútorného prostredia spĺňa parametre, ktoré ťažko dosiahneme v iných konštrukciách. Problematika hygienickej údržby je však veľmi dôležitá z hľadiska tvorby pliesní a tým aj nevhodných alergénov. Štandardne sa domy maľovali v interiéri každý rok, veľa sa vetralo, menili sa taktiež každý rok stružliaky – madrace na posteliach.
V súčasnosti sú tieto domy prevlhnuté pre nedostatočnú hydroizoláciu a celý stavebný fond týchto domov je už dávno amortizovaný. Rekonštrukčné práce si vyžadujú vysoké náklady a predovšetkým dôslednosť a pracnosť. Taktiež použitie nevhodných omietok murivá nepresušuje, ale naopak dochádza k zvyšovaniu hladiny vody a pliesní v konštrukciách.

EKOLOGICKÝ MATERIÁL V STAVEBNÝCH KONŠTRUKCIÁCH

Jednou z ciest vytvárania trvalo udržateľného rozvoja našich obcí a miest, ekologickej stabilizácii životného prostredia človeka, ale hlavne prírodných ekosystémov je používanie recyklovateľných materiálov v stavebnej praxi. K základným stále bude patriť drevo, kameň, hlina, železo. Neodmysliteľne však k týmto materiálom budú musieť byť priraďované aj podporné materiály, ktoré taktiež sú z hľadiska ochrany životného prostredia nezanedbateľné: spojovacie prvky v mokrých procesoch, spojovacie prvky pri montážach, pomocné nátery, moridlá, povrchové úpravy, tepelnoizolačné a hydroizolačné materiály. Samotné použitie jedného ekologického materiálu, ktorý má všetky certifikáty, ktorý nalepíme lepidlom, ktoré pri horení „otrávi ďalších dvoch ľudí“ by bolo iba ďalším technokratickým prístupom bez žiadaného výsledku.

JEDEN Z PRÍKLADOV V STAVEBNEJ PRAXI

Z ekologického hľadiska môžeme už dnes niektoré materiály používané v stavebnej praxi, zaradiť medzi kategóriu vysoko ekologické. Patrí k nim povlaková podlahová interiérová krytina linoleum, ktorú poznáme z praxe už niekoľko desaťročí.
Je úplne biologicky rozložiteľná, pretože je vyrobená z ľanového oleja, prírodnej živice, drevnej múčky, vápenca, pigmentov a juty.
Ľanový olej, najdôležitejšia surovina pre linoleum sa získava lisovaním semien ľanu. V minulosti sa používal na varenie, svietenie aj vykurovanie, prinášal úľavu pri nachladení.
Vápenec je surovina, ktorá sa na zemi nachádza vo veľkých množstvách. Na jemno rozomletý sa používa aj pri výrobe linolea.
Korková múčka je rozomletá kôra korkového duba, ktorý sa pestuje na plantážach Stredomoria, najväčšie plochy existujú v Portugalsku. Kôra stromov sa olúpe každých sedem až desať rokov bez poškodenia stromu.
Prírodné živice – kalafuna sú spojivom vo výrobkoch linolea spolu s ľanovým olejom, zvyšujú jeho húževnatosť a ohybnosť. Získavajú sa šetrným narezaním kôry borovíc, ktoré nebráni ďalšiemu rastu stromov.
Drevná múčka sa používa pre svoju vlastnosť viazať pigmenty, ďalej prispieva k hladkosti výsledného povrchu. Pri výrobkoch Marmoleum a Artoleum sa vyrába zo stavebného dreva pestovaného v európskych krajinách, kde je zabezpečená výsadba vyťažených stromov, nie z drevín tropických listnatých stromov.
Pigmenty dodávajú výrobkom požadovanú farebnosť, výrobca používa pigmenty bez obsahu ťažkých kovov ako je olovo a kadmium.
Juta je prírodný rastlinný materiál, ktorého vlákna slúžia na výrobu priadze a tkaniny. Pestuje sa prevažne v Indii a Bangladéši.

VÝROBNÝ PROCES

Oxidovaný ľanový olej a živica sa zmiešajú s ďalšími prímesami na granule, ktoré sa potom lisujú na jutovú osnovu, čím vznikajú pásy Marmolea a Artolea, ktoré sa zavesia v sušiarňach k vytvrdnutiu a k získaniu požadovanej ohybnosti a pružnosti. Zvyšky linolea firma opätovne vracia do výrobného procesu. 12% všetkých investícii ďalej poskytuje na zlepšovanie výrobného procesu vo vzťahu k životnému prostrediu a výroba prebieha v súlade so štandardami ISO 14001.

ANALÝZA ŽIVOTNOSTI

Dopad podlahových krytín na životné prostredie je možné vyhodnotiť prevedením analýzy životnosti (Life – Cycle Analysis, LCA), ktorá je jej definovanou metódou. Mapuje výrobok od ťažby jeho surovín, produkciu surovín, výrobný proces, použitie výrobku až po jeho likvidáciu.
Pri výbere podlahovej krytiny zohráva významnú úlohu viacero faktorov: funkčnosť, dekoratívnosť – estetické a výtvarné parametre, hygienický faktor, životnosť výrobku a ľahká udržateľnosť.
Hoci predlžovaním životnosti výrobku nenapĺňame výrobné haly činnosťou, jednoznačne však zlepšujeme stav životného prostredia. Podľa opatrných odhadov životnosť linoleí je od 25 až do 40 rokov, čím spĺňajú požadované parametre ekologických kritérií.
Pri analýze životnosti, ktorú vykonali pracovníci Univerzity v Utrechte v Holandsku v porovnaní štyroch typov podlahových krytín: linolea, PVC vinylu), vlnených a syntetických kobercov, došli k záveru, že z hľadiska vplyvu na životné prostredie je linoleum najprijateľnejšou podlahovou krytinou.
Výskum zahrňoval nasledujúce aspekty: použitie primárnych zdrojov energie ako je ropa, plyn, minerálny olej, ťažba vzácnych surovín, efekty hnojenia, tvorba smogu, poškodzovanie ozónovej vrstvy, vplyv na globálne otepľovanie a produkciu odpadov. K výsledkom hodnotenia aj patrí , že dlhá životnosť linolea je jeho výhodou, nevýhodne z kritérií vyšiel faktor efektov hnojenia.

LIKVIDÁCIA ODPADOV

Linoleum je možné likvidovať nasledujúcimi spôsobmi: spaľovaním, uložením na skládku odpadov a kompostovaním.
Pri spaľovaní v spaľovniach, linolea vykazujú zbytkovú výhrevnosť zrovnateľnú s výhrevnosťou uhlia (18,6 MJ/kg). Pretože sa neuvoľňujú žiadne toxické či korozívne plyny, čistenie spalných plynov nie je nutné. Množstvo CO2 uvoľnené pri spálení je kompenzované množstvom CO2, ktoré behom svojho rastu spotrebujú rastliny slúžiace ako suroviny pre výrobu (stromy, juta, ľan).
Linoleum môžeme bez nebezpečenstva na skládku odpadov, kde sa rozloží. Linoleum je biologicky odbúrateľné a neuvoľňuje škodlivé látky a plyny.
Kompostovanie je len v testovacom štádiu, ale predbežné výsledky sú kladné.

OZNAČENIE EKOLOGICKEJ NEZÁVADNOSTI

V rade krajín vyžaduje pre svoje výrobky osvedčenie o ekologickej nezávadnosti. Tieto označenia sú udeľované len tým výrobkom, ktoré majú vynikajúce parametre vo vzťahu k životnému prostrediu a spĺňajú ekologické kritéria krajiny, v ktorej sa o osvedčenie žiada.
K najdôležitejším parametrom patria: použitie suroviny a predpoklad trvalej produkcie, spotreba energie a odpad.
Výrobky Marmoleum, Artoleum, Walton a Corklinoleum dostali holandské osvedčenie (Nordic Environmental Label) o ekologickej nezávadnosti roku 1998. Kritériá zahrňujú celú dobu životnosti výrobku, od spotreby energie pri výrobe cez emisie uhľovodíkov a ťažkých kovov až po likvidáciu odpadu. Funkčným kritériám testu zodpovedá porovnateľne Europská norma EN548. Výrobky Corklinoleum spadajú pod normu EN688.
Kritériá tohto osvedčenia boli formulované v súlade s kritériami označenia Scandinavian Nordic Swan Label, ktoré bolo udelené Marmoleu pred niekoľkými rokmi. Cieľom označenia Nordic Swan Label je podpora nakupovania ekologických výrobkov, šírenie informácii medzi užívateľmi, podnietiť vedomie súvislosti so životným prostredím už vo fáze vývoja výrobku.
V Spojených štátoch získali výrobky linoleí ocenenie Desk Top a Bulletin Board, roku 1997 sa stali víťazom ocenenia AWFS Sequoia Award, ktoré udelila Nábytkárska a drevospracujúca asociácia (Association of Woodworking and Furnishing Suppliers). Toto ocenenie sa priznáva organizáciám, ktoré sa prejavujú ekologickými inováciami a majú vedúcu pozíciu v technikách, aplikáciách a procesoch ochrany prírody.

ZDRAVOTNÉ ASPEKTY

Marmoleum a Artoleum vykazujú vysokokvalitné bakteriostatické vlastnosti, bránia v rozmnožovaní mikroorganizmov vrátane baktérií ako je Salmonella typhimurium a Staphylococus aureus. Tieto vlastnosti boli potvrdené skúškami TNO (holandská organizácia pre aplikovaný výskum) a NAMSA v USA, ktoré sú rešpektované vedecké ústavy.
Ľahkou údržbou týchto povlakových krytín sa dosahujú dobré výsledky pri stále sa zvyšujúcom počte alergických reakcií ľudí na roztoče, hlavne v domácnostiach.
Taktiež tieto materiály vykazujú antistatické vlastnosti, čo znamená, že zabraňujú hromadeniu statickej elektriny v materiály. Sú preto vhodné do pracovných prostredí, hlavne do lekárskych zariadení, kde citlivosť na elektrický výboj je nežiadúci. Neprítomnosť statického náboja obmedzuje priľnavosť prachu a nečistôt k podlahe.

SKÚSENOSTI S APLIKÁCIOU MARMOLEA

V rámci projekčnej praxe sme niekoľkokrát aplikovali povlakovú krytinu Marmoleum. K najvýznamnejším realizáciám môžeme zaradiť interiér kostola sv. Michala Archanjela v Banskej Bystrici, administratívna časť budovy STK – DONIVO v Banskej Bystrici a rekonštrukcia Štátnej vedeckej knižnice – hudobné oddelenie v Banskej Bystrici. V súčasnosti prebieha taktiež inštalácia interiérov rekonštrukcie budovy Krajského súdu na Skuteckého ulici v Banskej Bystrici.
Marmoleum v sakrálnom priestore spomínaného kostola výrazne zlepšilo akustické vlastnosti priestoru, jeho aplikáciou na oceľové stupne chóru a jeho dvoch schodísk potvrdili opodstatnenosť správnosti voľby tohto materiálu. Jeho výtvarné kvality sú nielen v zaručene širokej škále farebných odtieňov, ale aj možnosti aplikácie tohto materiálu v navrhovanom vzorovaní. Ďalším kladom materiálu je jeho dotyková povrchová teplota, ktorá výraznou mierou prispieva k celkovej pohode interiéru.
Pod vrchné vrstvy skladby podlahy je navyše umiestnené podlahové kúrenie, ktoré slúži v zimných mesiacoch na temperovanie priestoru spolu v kombinácii s klasickými radiátorovými článkovými panelmi. Vhodnosť tohto riešenia bola v prevádzke odskúšaná počas takmer desaťročnej doby (od roku 2002). Taktiež údržba, bežné umývanie a hygiena v priestore môžeme hodnotiť vysoko kladne.
Z hľadiska zvarov nedošlo k žiadnym deformáciám. V priebehu prevádzky však boli vykázané defekty, ktoré sú opraviteľné: došlo k poškodeniu časti podlahy v súvislosti s odvisnutím dverného krídla, ktoré perforovalo do povrchu ryhy v tvare vejáru, taktiež došlo k pretlačeniu a perforácii tých drobných segmentov, ktoré neboli v procese úpravy podkladnej vrstvy odstránené, alebo prebrúsené.
Ďalším sklamaním bola a je aj tá skutočnosť, že firma, ktorá bola poverená renováciou Marmolea po deviatich rokoch jeho intenzívneho užívania povrch vybrúsila v niektorých častiach strojovo a ručne, ale samotné leštenie a postrek, resp. nová vrchná vrstva nezodpovedá výrokom výrobcu: „povrch ako nový“.  Hladkosť povrchu a poréznosť sa po ošetrení naopak výrazne zhoršili.

ZHODNOTENIE

Použitie linoleí v stavebnej praxi môžeme zhodnotiť vysoko kladne z nasledujúcich aspektov:
Funkčnosť, praktickosť, akustické parametre, povrchová teplota, esteticko-výtvarné hodnoty, opraviteľnosť vyrezaním poškodeného segmentu, vhodnosť kombinácie s podlahovým kúrením, antibakteriálne účinky, antistatické účinky, recyklovateľnosť, zlá vznietivosť, odolnosť proti vypáleniu horiacou cigaretou, dobrá manipulácia pri pokládke, zvárateľnosť – bezšvovosť spojov, ekologickosť.

V tomto podrobnom porovnaní linoleum vychádza jasne ako „najzelenší“ výrobok č.1

Medzi nevýhody môžeme zaradiť: kopírovanie a následná perforácia nečistôt pri nedodržaní technológie brúsenia a vysávania podkladu, priemerná oderuvzdornosť pri priemernej záťaži (pri ostrejších nečistotách na obuvi) a slabá oderuvzdornosť pri extrémnej záťaži (zádveria, vstupné časti verejných interiérov, pád ostrých predmetov, ap.), čo priamo súvisí s životnosťou použitého materiálu a tým aj priamym vplyvom na životné prostredie, ďalej nákladovosť pri občasnom voskovaní a vysoká nákladovosť pri renováciách. Použitie linoleí sa neodporúča do vlhkého prostredia.
V dnešnej dobe ekologických katastróf a stále sa zvyšujúcich nárokov na komfort človeka a na jeho narastajúce nároky vo všetkých sférach jeho existencie budeme stále viac a viac nútení správať sa ekologicky. Tento vzťah nám pomôže zaoberať sa nielen sebou samým, ale cez seba samého pozerať na veci a svet okolo seba. Úcte k svetu, životu a prírode ak sa nebudeme učiť systematicky, budeme donútení neskôr, ale neekologicky.

Galéria k článku:

Zdroj:
  1. Green Building Digest (Green Handbook, Woolley et al, 1997, E&FN Spon, London)
  2. NEPŠINSKÝ, V. – TURČAN, R. – TURČANOVÁ, D. 2006. S radosťou pôjdeme do domu Pánovho. Nové kostoly v Banskobystrickej diecéze. Kňazský seminár sv. Františka Xaverského Banská Bystrica – Badín, 2009, p.22-23, ISBN: 80-88937-24-8
  3. TEPLAN, I. – TEPLANOVÁ, E. 2003. Po tristoročnej odmlke sa v Banskej Bystrici realizoval nový rímskokatolícky kostol. ASB 5/2003, p.92-96, ISSN: 1335-1230
  4. FORBO Linoleum B.V.: Marmoleum Floor Care System (firm catalogue)
  5. FORBO Linoleum B.V.: Taking Care of the Environment (firm catalogue)
Adresa autorky:
Ing. arch. Eva Teplanová
Komenského 12/A
974 01 Banská Bystrica
e-mail: teplanarchitekt@teplanarchitekt.sk

Comments are closed.