{"id":548,"date":"2013-10-16T10:12:33","date_gmt":"2013-10-16T08:12:33","guid":{"rendered":"http:\/\/ekodizajn.sk\/?p=548"},"modified":"2013-11-04T13:41:44","modified_gmt":"2013-11-04T12:41:44","slug":"analyza-zivotneho-cyklu-lca","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/ekodizajn.sk\/?p=548","title":{"rendered":"Anal\u00fdza \u017eivotn\u00e9ho cyklu LCA"},"content":{"rendered":"
Abstrakt: Pr\u00edspevok pod\u00e1va z\u00e1kladn\u00fd preh\u013ead o \u0161trukt\u00fare a postupoch LCA. Sumarizuje z\u00e1kladn\u00e9 pr\u00edstupy k LCA a popisuje mo\u017enosti pou\u017eitia met\u00f3dy LCA v procese n\u00e1vrhu a v\u00fdvoja produktu. \u010ealej poskytuje stru\u010dn\u00fd preh\u013ead dostupn\u00fdch softv\u00e9rov\u00fdch n\u00e1strojov pre podporu LCA.<\/p>\n
Abstract: This paper introduces the LCA framework and procedure, summarises available approaches to LCA, and discusses the application of LCA in product design and development. It also provides brief overview of available LCA software tools. <\/b><\/p>\n
K\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 slov\u00e1: LCA. N\u00e1vrh. V\u00fdvoj. Produkt.<\/p>\n
Key words: LCA. Design. Development. Product.<\/p>\n
<\/p>\n
\u00daVOD<\/b><\/p>\n
Vplyv produktu na \u017eivotn\u00e9 prostredie je determinovan\u00fd jeho materi\u00e1lov\u00fdm zlo\u017een\u00edm, technol\u00f3giami pou\u017eit\u00fdmi na jeho v\u00fdrobu, sp\u00f4sobom pou\u017eitia v\u00fdrobku, jeho \u017eivotnos\u0165ou a sp\u00f4sobom likvid\u00e1cie. Ka\u017ed\u00fd trhov\u00fd subjekt, ktor\u00fd vstupuje do \u017eivotn\u00e9ho cyklu produktu, mus\u00ed teda zn\u00e1\u0161a\u0165 primeran\u00fa zodpovednos\u0165 a by\u0165 zainteresovan\u00fd na redukci\u00ed negat\u00edvneho vplyvu v\u00fdrobku na \u017eivotn\u00e9 prostredie. Z\u00a0toho d\u00f4vodu sa za\u010dala presadzova\u0165 zodpovednos\u0165 v\u00fdrobcu za cel\u00fd \u017eivotn\u00fd cyklus produktu. Je to najefekt\u00edvnej\u0161\u00ed sp\u00f4sob, ako prin\u00fati\u0165 v\u00fdrobcov, aby sa pozerali aj za br\u00e1ny svojich v\u00fdrobn\u00fdch podnikov a\u00a0s\u00fa\u010dasne sa zamysleli, ako splni\u0165 ciele v\u00a0oblasti zni\u017eovania zne\u010dis\u0165ovania \u017eivotn\u00e9ho prostredia. Potreba zaobstara\u0165 a poskytn\u00fa\u0165 relevantn\u00e9 inform\u00e1cie o vplyve produktu na \u017eivotn\u00e9 prostredie sp\u00f4sobila, \u017ee vzr\u00e1stol z\u00e1ujem o v\u00fdvoj met\u00f3d, pomocou ktor\u00fdch by bolo mo\u017en\u00e9 analyzova\u0165 produkty z environment\u00e1lneho aspektu. Jednou z nich je aj posudzovanie \u017eivotn\u00e9ho cyklu \u2013 LCA\u00a0\u00a0 \u00a0(z\u00a0angl. Life Cycle Assessment).<\/p>\n
<\/p>\n
STRU\u010cN\u00dd V\u00ddVOJ MET\u00d3DY LCA<\/b><\/p>\n
Prv\u00e9 \u0161t\u00fadie zaoberaj\u00face sa problematikou \u017eivotn\u00e9ho cyklu v\u00fdrobkov sa objavili v\u00a060. rokoch minul\u00e9ho storo\u010dia a\u00a0boli zameran\u00e9 na anal\u00fdzu spotreby energie pri v\u00fdrobe produktov a\u00a0spotreby surovinov\u00fdch zdrojov . V\u00a0jednej z\u00a0prv\u00fdch publik\u00e1ci\u00ed tohto druhu, Harold Smith uv\u00e1dza v\u00fdpo\u010det celkovej energetickej spotreby pri v\u00fdrobe chemick\u00fdch polotovarov a\u00a0v\u00fdrobkov na Svetovej energetickej konferencii v\u00a0roku 1963.\u00a0 V\u00a0roku 1969 firma Coca Cola sponzorovala \u0161t\u00fadiu, ktorej cie\u013eom bolo porovna\u0165 environment\u00e1lne dopady r\u00f4znych druhov n\u00e1pojov\u00fdch obalov\u00fdch materi\u00e1lov.<\/p>\n
Vo Ve\u013ekej Brit\u00e1ni\u00ed v\u00a0roku 1972 Ian Boustead spo\u010d\u00edtal celkov\u00fa energiu spotrebovan\u00fa pri v\u00fdrobe r\u00f4znych obalov\u00fdch materi\u00e1lov (sklo, plast, oce\u013e, hlin\u00edk) a\u00a0postupne skonsolidoval svoju metodiku na tak\u00fa \u00farove\u0148, \u017ee bola aplikovate\u013en\u00e1 na cel\u00e9 kvantum materi\u00e1lov, tak\u017ee v\u00a0roku 1979 publikuje Pr\u00edru\u010dku energetickej anal\u00fdzy v\u00a0priemysle (Handbook of Industrial Energy Analysis). Pre proces kvantifik\u00e1cie spotreby surovinov\u00fdch zdrojov a\u00a0energie pri v\u00fdrobe a\u00a0pou\u017e\u00edvan\u00ed v\u00fdrobkov sa za\u010dal v\u00a0USA pou\u017e\u00edva\u0165 pojem REPA (Resource and Environmental Profile Analysis), v\u00a0Eur\u00f3pe sa roz\u0161\u00edril\u00a0 term\u00edn Ecobalance. Po\u010das rokov 1970 \u2013 1975 bolo realizovan\u00fdch pribli\u017ene 15 tak\u00fdchto anal\u00fdz. \u0160t\u00fadie z\u00a0tohto obdobia s\u00fa charakteristick\u00e9 t\u00fdm, \u017ee sa v\u00a0nich s\u00fastre\u010fovala pozornos\u0165 na spotrebovan\u00fa energiu, ktorej sa prira\u010foval vy\u0161\u0161\u00ed stupe\u0148 v\u00fdznamnosti ne\u017e odpadom \u010di emisi\u00e1m.<\/p>\n
\u010eal\u0161\u00ed bod evol\u00facie nast\u00e1va za\u010diatkom 80. rokov po ukon\u010den\u00ed celosvetovej ropnej kr\u00edzy, ke\u010f sa za\u010d\u00edna pozornos\u0165 \u0161t\u00fadi\u00ed upriamova\u0165 aj na tzv. end of life anal\u00fdzu, ktorej \u00falohou je analyzova\u0165 oper\u00e1cie s\u00favisiace so zne\u0161kodnen\u00edm resp. recykl\u00e1ciou v\u00fdrobkov, preto\u017ee sa vynoril nov\u00fd celosvetov\u00fd probl\u00e9m \u2013 odpady.<\/p>\n
A\u017e do roku 1990 sa met\u00f3da vyv\u00edjala a\u00a0aplikovala bez ust\u00e1lenej metodiky. Pr\u00e1ve v\u00a0auguste toho roku inicializovala SETAC (Spolo\u010dnos\u0165 pre toxikol\u00f3giu a ch\u00e9miu \u017eivotn\u00e9ho prostredia) na workshope v\u00a0belgickom Leuvene pr\u00e1ce na vytvoren\u00ed jednotnej metodiky zalo\u017eenej na medzin\u00e1rodnom konsenzuse. V\u00fdsledkom \u00fasilia bolo v\u00a0roku 1993 vydanie publik\u00e1cie Metodika hodnotenia \u017eivotn\u00e9ho cyklu: Doporu\u010den\u00fd k\u00f3dex <\/i>(Guidelines for Life Cycle Assessment: A\u00a0Code of Practice). T\u00e1to publik\u00e1cia sa stala z\u00e1kladn\u00fdm pilierom medzin\u00e1rodnej normy ISO 14\u00a0040 Environment\u00e1lne mana\u017e\u00e9rstvo. Posudzovanie \u017eivotn\u00e9ho cyklu: Princ\u00edpy a \u0161trukt\u00fara, ktor\u00e1 bola vydan\u00e1 v\u00a0roku 1997.<\/p>\n
<\/p>\n
R\u00c1MCOV\u00c1 \u0160TRUKT\u00daRA LCA V ZMYSLE STN EN ISO 14040<\/b><\/p>\n
LCA poskytuje syst\u00e9mov\u00fd r\u00e1mec pre identifik\u00e1ciu, anal\u00fdzu a n\u00e1sledn\u00fa redukciu negat\u00edvnych environment\u00e1lnych dopadov produktu po\u010das jeho cel\u00e9ho \u017eivotn\u00e9ho cyklu. V\u00a0medzin\u00e1rodnej technickej norme \u00a0ISO 14 040 je LCA definovan\u00e1 ako met\u00f3da kompil\u00e1cie a \u00a0hodnotenia vstupov, v\u00fdstupov a\u00a0potenci\u00e1lnych environment\u00e1lnych vplyvov syst\u00e9mu v\u00fdrobku po\u010das jeho cel\u00e9ho \u017eivotn\u00e9ho cyklu (t.j. od kol\u00edsky po hrob); od z\u00edskavania surov\u00edn, cez v\u00fdrobu, pou\u017eitie a\u017e po likvid\u00e1ciu, pri\u010dom term\u00edn produkt (v\u00fdrobok)<\/i> <\/i>ozna\u010duje ak\u00fdko\u013evek tovar resp. slu\u017ebu, \u010di u\u017e hmotnej alebo nehmotnej povahy.<\/p>\n
Charakteristickou \u010drtou met\u00f3dy LCA je jej holistick\u00fd (celostn\u00fd) pr\u00edstup. Tento jednak zabezpe\u010duje, \u017ee s\u00fa monitorovan\u00e9 kompletn\u00e9 materi\u00e1lov\u00e9 a\u00a0energetick\u00e9 toky, \u010do umo\u017e\u0148uje identifikova\u0165 v\u0161etky negat\u00edvne dopady spojen\u00e9 s\u00a0jednotliv\u00fdmi etapami \u017eivotn\u00e9ho cyklu posudzovan\u00e9ho produktu, ale s\u00fa\u010dasne zabra\u0148uje pos\u00favaniu probl\u00e9mov medzi t\u00fdmito etapami. Napr\u00edklad, za \u00fa\u010delom zn\u00ed\u017eenia spotreby pohonn\u00fdch hm\u00f4t (redukcia \u010derpania neobnovite\u013en\u00fdch zdrojov energie – nafty a\u00a0mno\u017estva emisi\u00ed po\u010das prev\u00e1dzky automobilu) navrhne kon\u0161trukt\u00e9r na v\u00fdrobu karos\u00e9rie automobilu miesto ocele hlin\u00edk (zn\u00ed\u017eenie hmotnosti automobilu). Probl\u00e9m v\u0161ak nevyrie\u0161il, ale len posunul do inej etapy \u017eivotn\u00e9ho cyklu automobilu, preto\u017ee v\u00fdroba hlin\u00edka je energeticky omnoho n\u00e1ro\u010dnej\u0161ia ako v\u00fdroba ocele. Komparat\u00edvny charakter met\u00f3dy teda umo\u017e\u0148uje rozhodn\u00fa\u0165 o zvolenom postupe a\u017e po porovnan\u00ed viacer\u00fdch variantov rie\u0161enia.<\/p>\n
<\/p>\n