{"id":1,"date":"2011-11-29T14:41:07","date_gmt":"2011-11-29T13:41:07","guid":{"rendered":"http:\/\/ekodizajn.sk\/?p=1"},"modified":"2013-10-16T06:33:43","modified_gmt":"2013-10-16T04:33:43","slug":"ahoj-svet","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/ekodizajn.sk\/?p=1","title":{"rendered":"EKO-U\u017d\u00cdVATE\u013d V DNE\u0160NEJ SPOLO\u010cNOSTI"},"content":{"rendered":"
Ing. Miroslav Chovan, ArtD.<\/h6>\n
\"\"<\/a>

Panensk\u00e1 kolekcia od OAT<\/p><\/div>\n

Cie\u013eom tohto pr\u00edspevku je zamyslie\u0165 sa nad \u013eu\u010fmi, ktor\u00ed, \u017eij\u00fac v dne\u0161nej, t.j. preva\u017ene konzumnej spolo\u010dnosti, ist\u00fdm sp\u00f4sobom e\u0161te v\u017edy vy\u010dnievaj\u00fa z mainstreem-pr\u00fadu a to pr\u00e1ve t\u00fdm, \u017ee s\u00fa u\u017e\u00edvatelia produktov, ktor\u00fdm d\u00e1vame onen pr\u00edvlastok: eko.<\/p>\n

Prioritou dne\u0161nej doby je predov\u0161etk\u00fdm konzum. Konzumn\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 m\u00e1 v sebe nastaven\u00e9 priority, ktor\u00e9 sleduj\u00fa jeden cie\u013e – \u00fa\u017eitok.
\nAk sa na situ\u00e1ciu pozrieme z h\u013eadiska mno\u017estva vyprodukovan\u00fdch v\u00fdrobkov vo vz\u0165ahu k ich skuto\u010dnej potrebe, m\u00f4\u017eeme si dovoli\u0165 kon\u0161tatova\u0165, \u017ee v\u00fdrobky sa vyr\u00e1baj\u00fa preto aby sa nezastavila v\u00fdroba. Jan Lucassen, popredn\u00fd holandsk\u00fd dizajn\u00e9r, to vid\u00ed rovnako. “Modern\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 masovo vyr\u00e1ba tovary, nie preto\u017ee ich v\u0161etky potrebuje, ale preto\u017ee ekonomika potrebuje masov\u00fa v\u00fdrobu. Spolo\u010dnos\u0165 je tak zameran\u00e1 na rast, \u017ee sa zd\u00e1, akoby pozabudla, \u017ee ekonomika je v skuto\u010dnosti interakciou medzi ponukou a dopytom.”<\/p>\n

Erich Fromm ozna\u010duje tento sp\u00f4sob existencie (tzv. modus bytia) pr\u00edvlastkom MA\u0164. Pod t\u00fdmto m\u00f3dom vlastnenia Fromm rozumie t\u00fa\u017ebu a \u00fasilie, ktor\u00e9 v\u0161ak v kone\u010dnom d\u00f4sledku ved\u00fa k zotro\u010deniu \u010dloveka vlastn\u00edctvom, k predsudkom, manipul\u00e1cii (\u010di u\u017e s \u013eu\u010fmi alebo s pr\u00edrodou) a v neposlednom rade k odcudzeniu \u010dloveka. De facto ide o existenciu zameran\u00fa na vlastnenie. Naproti tomu, druh\u00fd sp\u00f4sob existencie BY\u0164 zah\u0155\u0148a tak\u00fa existenciu, ktor\u00e1 je orientovan\u00e1 na \u017eiv\u00fd, re\u00e1lny vz\u0165ah k okolit\u00e9mu svetu. Av\u0161ak modus BY\u0164 je pre v\u00e4\u010d\u0161inu \u013eud\u00ed, vyzn\u00e1vaj\u00facich konzum a spotrebu, omnoho menej zrozumite\u013en\u00fd ako modus MA\u0164. Pod m\u00f3dom BY\u0164 si treba predstavi\u0165 stav, ktor\u00fd sa t\u00fdka pre\u017e\u00edvania. V m\u00f3de BYTIA sa jedn\u00e1 o bytie nez\u00e1visl\u00e9 a slobodn\u00e9, ktor\u00e9 je riaden\u00e9 kritick\u00fdm myslen\u00edm. Z\u00e1kladnou charakteristikou tohto sp\u00f4sobu bytia je potom to, \u017ee sa jedn\u00e1 o akt\u00edvne bytie-akt\u00edvne v zmysle vn\u00fatornej my\u0161lienkovej aktivity, ktor\u00e1 dovo\u013euje \u010dloveku da\u0165 priestor svoj\u00edm schopnostiam a talentu.<\/p>\n

Mohli by sme poveda\u0165, \u017ee m\u00f3dy bytia, o ktor\u00fdch tu pr\u00e1ve hovor\u00edm, \u201evyjadruj\u00fa dva odli\u0161n\u00e9 druhy orient\u00e1cie vo\u010di sebe a svetu, dva odli\u0161n\u00e9 druhy \u0161trukt\u00fary charakteru, z ktor\u00fdch ten prevl\u00e1daj\u00faci celkovo ur\u010duje myslenie, c\u00edtenie a jednanie dan\u00e9ho \u010dloveka\u201c a aj spolo\u010dnosti.<\/p>\n

Som presved\u010den\u00fd o tom, \u017ee dne\u0161n\u00fa spolo\u010dnos\u0165 by sme si mohli nazva\u0165 spolo\u010dnos\u0165ou konzumnou. Z toho, \u010do som doteraz nazna\u010dil toti\u017e vypl\u00fdva, \u017ee konzum je len jednou z foriem vlastnenia. \u00c1no, mohli by ste mi oponova\u0165: Aby sme mohli \u017ei\u0165, mus\u00edme ur\u010dit\u00e9 veci ma\u0165, vlastni\u0165. M\u00e1te pravdu, av\u0161ak vlastnenie vec\u00ed sa st\u00e1va zhubn\u00fdm, pokia\u013e n\u00e1s \u017eenie t\u00fa\u017eba ma\u0165 st\u00e1le viac a viac. Ke\u010f za\u010d\u00edname \u017ei\u0165 na svoj \u00fakor, ke\u010f sa spotreba st\u00e1va cie\u013eom. Pr\u00e1ve to je na konzume zradn\u00e9, \u017eiada aby spotrebite\u013e konzumoval st\u00e1le viac, preto\u017ee predch\u00e1dzaj\u00face konzum\u00e1cie \u010dasom str\u00e1caj\u00fa svoj uspokojuj\u00faci charakter.<\/p>\n

Kde sa teda v tejto spleti u\u017e\u00edvania a hedonizmu, v dobe, v ktorej by sa paradoxne \u201eekologick\u00fdmi spolo\u010dnos\u0165ami\u201c dali nazva\u0165 h\u00e1dam u\u017e len primit\u00edvne kmene \u017eij\u00face v pralese \u010faleko od civiliz\u00e1cie, nach\u00e1dza eko-u\u017e\u00edvate\u013e? A kto to vlastne eko-u\u017e\u00edvate\u013e (spotrebite\u013e) vlastne je? \u010c\u00edm sa odli\u0161uje od be\u017en\u00e9ho spotrebite\u013ea? Resp. ako sa eko-spotrebite\u013eom sta\u0165?<\/p>\n

Iva \u0160t\u011btovsk\u00e1, rozozn\u00e1va nieko\u013eko podnetov, \u010di d\u00f4vodov, ktor\u00e9 ovplyv\u0148uj\u00fa \u010dloveka pri rozhodovan\u00ed sta\u0165 sa eko-spotrebite\u013eom:<\/p>\n

\n

1. Ako prv\u00e9 uv\u00e1dza osobn\u00e9 d\u00f4vody, za ktor\u00fdmi stoj\u00ed potreba zvidite\u013eni\u0165 sa. Ide o \u013eud\u00ed, ktor\u00ed maj\u00fa pocit, \u017ee nepresadia in\u00fa vec inak ako prostredn\u00edctvom happeningovej pozornosti m\u00e9di\u00ed. T\u00fdchto ekologick\u00fdch aktivistov pomenuv\u00e1va ekoteroristami.<\/p>\n

2. Za ekologickou aktivitou m\u00f4\u017eu st\u00e1\u0165 aj obavy, alebo strach z toho, \u010do \u010dlovek je, \u010do d\u00fdcha, v \u010dom b\u00fdva, \u010doho sa dot\u00fdka….<\/p>\n

3. Odmietnutie ofici\u00e1lnych hodn\u00f4t, resp. vytvorenie osobnej hierarchie hodn\u00f4t m\u00f4\u017ee by\u0165 tret\u00edm d\u00f4vodom zrodu eko-u\u017e\u00edvate\u013ea. Ide o typ \u013eud\u00ed, ktor\u00fd maj\u00fa potrebu by\u0165 v opoz\u00edcii vo\u010di v\u00e4\u010d\u0161inovej spolo\u010dnosti.<\/p>\n

4. Potreba aspo\u0148 minim\u00e1lneho ovplyvnenia sveta okolo seba je \u010fal\u0161\u00edm podnetom vzniku ekologick\u00e9ho uva\u017eovania a spr\u00e1vania \u010dloveka<\/p>\n

5. A nakoniec, postoj: \u201enie je mi jedno, \u010do sa okolo m\u0148a deje!\u201c je sn\u00e1\u010f najide\u00e1lnej\u0161\u00edm podnetom pre rozhodnutie by\u0165 eko-u\u017e\u00edvate\u013eom. Ak dok\u00e1\u017eeme vn\u00edma\u0165 svet ako rozsiahlej\u0161\u00ed syst\u00e9m a pr\u00edrodu ako partnera v dial\u00f3gu, nielen ako oby\u010dajn\u00fd predmet v\u00fdrobn\u00fdch aktiv\u00edt, stan\u00fa sa z n\u00e1s ozajstn\u00ed EKO-\u013eudia. Stan\u00fa sa z n\u00e1s \u013eudia zameran\u00ed na BY\u0164 a nie MA\u0164. Pr\u00e1ve tu toti\u017e nast\u00e1va priestor pre ono akt\u00edvne a tvoriv\u00e9 myslenie. Pr\u00e1ve tu sa m\u00f4\u017ee prejavova\u0165 \u017eiv\u00fd, re\u00e1lny vz\u0165ah k okolit\u00e9mu svetu. Pr\u00e1ve eko-spr\u00e1van\u00edm sa z n\u00e1s m\u00f4\u017eeme objavi\u0165 on\u00fa prav\u00fa prirodzenos\u0165, v ktorej pr\u00edroda bude vytv\u00e1ra\u0165 n\u00e1s a my budeme pom\u00e1ha\u0165 spoluvytv\u00e1ra\u0165 ju.<\/p>\n<\/blockquote>\n

Toto je poh\u013ead psychol\u00f3gov. Sn\u00e1\u010f mi prep\u00e1\u010dia, ke\u010f ho nazvem trocha ide\u00e1lnym. Realita je toti\u017e in\u00e1. V re\u00e1lnom svete, ako som u\u017e sk\u00f4r nazna\u010dil, \u017eije viac t\u00fdch, ktor\u00ed si produkty zhroma\u017e\u010fuj\u00fa, ktor\u00ed \u017eij\u00fa v nadbytku, ktor\u00ed si ich doslova u\u017e\u00edvaj\u00fa. A pr\u00e1ve preto je na\u0161ou \u00falohou, \u00falohou dizajn\u00e9rov, navrhova\u0165 tak\u00e9 produkty, aby sa eko-pou\u017e\u00edvate\u013emi st\u00e1vali \u013eudia nielen vedom\u00fdm rozhodnut\u00edm, ale k\u00fapou samotn\u00e9ho v\u00fdrobku.<\/p>\n

Na prv\u00fd poh\u013ead sa m\u00f4\u017ee zda\u0165, \u017ee eko-produkty s\u00fa nie\u010do extra v porovnan\u00ed s be\u017en\u00fdmi produktmi. V skuto\u010dnosti maj\u00fa zv\u00e4\u010d\u0161a rovnak\u00e9 \u00fa\u017eitkov\u00e9 vlastnosti ako v\u0161etky ostatn\u00e9. Jedin\u00fd rozdiel je v ich vz\u0165ahu k \u017eivotn\u00e9mu prostrediu. T\u00e1to pridan\u00e1 hodnota je v\u00fdsledkom pr\u00e1ce dizajn\u00e9ra, ktor\u00fd m\u00e1 poznanie, ch\u00e1pe probl\u00e9my v s\u00favislostiach, pri\u010dom neust\u00e1le h\u013ead\u00e1 nov\u00e9 rie\u0161enia smeruj\u00face k udr\u017eate\u013enosti \u017eivotn\u00e9ho prostredia.<\/p>\n

Na z\u00e1ver by sme teda mohli poveda\u0165, \u017ee eko-produkty s\u00fa produkty, ktor\u00e9 pr\u00edrodu neza\u0165a\u017euj\u00fa, nevy\u010derp\u00e1vaj\u00fa, nedevalvuj\u00fa, ale naopak pr\u00edrodu re\u0161pektuj\u00fa. V\u00e1\u017eia si jej prirodzen\u00e9 cykly a vz\u0165ahy, ba dokonca pom\u00e1haj\u00fa k jej znovu-obnove.<\/p>\n

Gal\u00e9ria k \u010dl\u00e1nku:<\/h6>\n

\n\n \n\t\t\t\n\t\t\t\t