{"id":208,"date":"2011-11-20T17:12:19","date_gmt":"2011-11-20T16:12:19","guid":{"rendered":"http:\/\/ekodizajn.sk\/?p=208"},"modified":"2013-10-14T21:18:45","modified_gmt":"2013-10-14T19:18:45","slug":"enviromentalne-umenie-a-uvod-do-site-specific","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/ekodizajn.sk\/?p=208","title":{"rendered":"ENVIRONMENT\u00c1LNE UMENIEA \u00daVOD DO SITE-SPECIFIC"},"content":{"rendered":"
Mgr. art. Katar\u00edna Boborov\u00e1, ArtD.<\/h6>\n
\"\"<\/a>

Walter de Maria Lightning Field (1974-1977)<\/p><\/div>\n

\u010cl\u00e1nok \u201eEnvironment\u00e1lne umenie a \u00favod do site \u2013 specific\u201c je pokusom o uchopenie pojmu site-specific, ako jednej z v\u00fdrazov\u00fdch foriem environment\u00e1lneho umenia. K\u013e\u00fa\u010dovou platformou sa tak stalo umenie site-specific 60. a 70. rokov, kde sa na tvorbe autorov pok\u00fa\u0161a sumarizova\u0165 jeho filozofiu a v\u00fdvoj.<\/p>\n

ENVIRONMENT\u00c1LNE UMENIE<\/h5>\n

Term\u00edn environment\u00e1lne umenie je pou\u017e\u00edvan\u00fd na ozna\u010denie umenia, ktor\u00e9 sa zaober\u00e1 ekologick\u00fdmi probl\u00e9mami, pri\u010dom m\u00f4\u017ee odkazova\u0165 na politick\u00e9, historick\u00e9 a spolo\u010densk\u00e9 kotexty. Term\u00edn environment\u00e1lne umenie zah\u0155\u0148a aj oblas\u0165 p\u00f4sobnosti v mestskej krajine.<\/p>\n

LAND ART a SITE \u2013 SPECIFIC<\/h5>\n

Na konci 60. a po\u010das 70. rokov 20. stor. sa v umen\u00ed dostal do popredia z\u00e1ujem o ekol\u00f3giu a \u017eivotn\u00e9 prostredie v hnut\u00ed Site-specific, land art a Arte povera, ako odklon od klasick\u00fdch soch\u00e1rskych discipl\u00edn a pokus o znovuobjavenie harm\u00f3nie so \u017eivotn\u00fdm prostred\u00edm v umen\u00ed. Land art je jedna z v\u00fdtvarn\u00fdch tendenci\u00ed, ktor\u00e1 sa sformovala na americkej umeleckej sc\u00e9ne v 2. polovici 60. rokov. Pre land art je charakteristick\u00e1 synt\u00e9za jazykov romantizmu, z ktor\u00e9ho si privlastnil \u00fatek z civiliz\u00e1cie do pr\u00edrody, minimalizmu v ktorom si osvojil pr\u00e1cu s prim\u00e1rnymi \u0161trukt\u00farami, konceptualizmu pre ktor\u00fd je vlastn\u00e9 pl\u00e1novanie formy ka\u017ed\u00e9ho z\u00e1sahu, ak\u010dn\u00e9ho umenia kde autor ritualizuje v krajine svoju telesnos\u0165 a procesu\u00e1lneho umenia. Jeho prostredn\u00edctvom autor reflektuje civiliza\u010dno-pr\u00edrodn\u00e9 spojenia. V land arte vn\u00edmame dve z\u00e1kladn\u00e9 l\u00ednie autorov. Pre jednu skupinu autorov poch\u00e1dzaj\u00facej z americk\u00e9ho terit\u00f3ria sa v\u00fdrazov\u00fdm prvkom stali ve\u013ekorys\u00e9 z\u00e1sahy do krajiny v podobe mohutn\u00fdch, \u010dastokr\u00e1t umel\u00fdch \u00fatvarov s ekologick\u00fdm podtextom. Pre druh\u00fa skupinu umelcov s\u00fa charakteristick\u00e9 int\u00edmnej\u0161ie projekty, v ktor\u00fdch upriamuj\u00fa div\u00e1kovu pozornos\u0165 na pr\u00edtomnos\u0165 autora v krajine, jeho ment\u00e1lnu aktivitu a citliv\u00e9 z\u00e1sahy do prostredia, kde dielo spl\u00fdva s pr\u00edrodou. Okrem n\u00e1zvu land art sa v americkom terit\u00f3riu stret\u00e1vame s n\u00e1zvami earth art, alebo earth work. Z\u00e1kladn\u00fdmi stavebn\u00fdmi materi\u00e1lmi land artu boli r\u00f4zne pr\u00edrodn\u00e9 materi\u00e1ly (hlina, kame\u0148, drevo, piesok, sneh,…), alebo pr\u00edrodn\u00e9 \u017eivly ktor\u00e9 umelci vyu\u017e\u00edvali pri svojich projektoch. Obecne by sme mohli environment\u00e1lne umenie rozdeli\u0165 na manipul\u00e1ciu s krajinou (Walter De Maria, Robert Smithson, James Turrell), prienik \u017eivotn\u00e9ho prostredia a \u013eudskej aktivity (Christo, Dennis Oppenheim), umelec ako individualita vo vz\u0165ahu ku krajine (Richard Long) a \u017eivotn\u00e9 prostredie vo vz\u0165ahu k spolo\u010dnosti (Hans Haacke).<\/p>\n

SITE \u2013 SPECIFIC<\/h5>\n

Site-specific je multimedi\u00e1lna discipl\u00edna v\u00fdtvarn\u00e9ho umenia, ktor\u00e1 m\u00e1 p\u00f4vod v USA odkia\u013e sa \u0161\u00edrila do Eur\u00f3py. Je to \u0161peci\u00e1lny druh umenia in\u0161tal\u00e1cie definovan\u00fd priestorom a jeho charakteristickou lokaliz\u00e1ciou, ktor\u00e1 sa v\u00fdraznou mierou podie\u013ea na vizu\u00e1lnej str\u00e1nke diela (napr. otvoren\u00e1 krajina, krajinn\u00e9 \u00fatvary, verejn\u00e9 mestsk\u00e9 priestory, konkr\u00e9tne architektonick\u00e9 objekty, v\u00fdstavn\u00e9 priestory sakr\u00e1lneho alebo technick\u00e9ho p\u00f4vodu a pod.). Diela pova\u017eovan\u00e9 za site\u2013specific art sa nedaj\u00fa bez \u010fal\u0161\u00edch z\u00e1sahov a prisp\u00f4soben\u00ed prenies\u0165 na in\u00e9 miesto. T\u00fdm sa st\u00e1vaj\u00fa neopakovate\u013en\u00e9 a jedine\u010dn\u00e9, na rozdiel od umenia in\u0161tal\u00e1cie. Defin\u00edcii pojmu site-specific art (angl. site miesto, specific \u0161peci\u00e1lny, art umenie) napomohol Robert Smithson pojmom site, z ktor\u00e9ho sa nesk\u00f4r vyvinul term\u00edn site-specific, teda priama viazanos\u0165 diela na ur\u010dit\u00e9 miesto. Inak povedan\u00e9, pokia\u013e s\u00fa tie ist\u00e9 objekty aran\u017eovan\u00e9 t\u00fdm ist\u00fdm sp\u00f4sobom ale na inom mieste, tak vytv\u00e1raj\u00fa u\u017e in\u00e9 dielo.<\/p>\n

K\u013d\u00da\u010cOV\u00c9 OSOBNOSTI<\/h5>\n

K prv\u00fdm priekopn\u00edkom land artu patril Isamu Nogu\u010di, ktor\u00fd u\u017e v roku 1940 robil r\u00f4zne zemn\u00e9 posuny. Za predchodcu site-specific art mo\u017eno pova\u017eova\u0165 Kurta Schwittersa a jeho Merzbau (od r. 1920), soch\u00e1rsky environment Constantina Brancusiho v Tigru Jiu (1935-1938) a Marcela Duchampa, ktor\u00e9ho environment \u00c9tant Donn\u00e9s (1946-1966) vybudovan\u00fd na princ\u00edpe peep show, bol prenesen\u00fd roku 1969 do \u0161pecifick\u00e9ho priestoru M\u00fazea umenia vo Filadelfii.<\/p>\n

\"\"<\/a>

M. Duschamp: \u00c9tand Donn\u00e9s (1946-1966)<\/p><\/div>\n

K\u013e\u00fa\u010dovou osobnos\u0165ou 60. rokov, bol Ameri\u010dan Robert Smithson<\/strong> (1938-1973), ktor\u00fd roku 1968-1969 formuloval rozdiel medzi polohou – jednotliv\u00fdm priestorom (site) a nepriestorom (nonsite). Vz\u0165ah t\u00fdchto kateg\u00f3ri\u00ed demon\u0161troval prezentovan\u00edm konkr\u00e9tneho materi\u00e1lu zo site (fyzickej, surovej reality \u2013 kamene, zem a pod.), alebo jeho dokument\u00e1ciou (fotografiami, mapami a pod.) v gal\u00e9rii, ktor\u00e1 patr\u00ed do kateg\u00f3rie nonsite. Site-specific art zah\u0155\u0148a diela vytvoren\u00e9 v exteri\u00e9ri, ktor\u00fdch z\u00e1kladom je pr\u00e1ca v \u0148om. Pri tvorbe tak\u00e9hoto diela je z\u00e1kladom manipul\u00e1cia s ter\u00e9nom na \u00fazem\u00ed vopred ur\u010denom, kde tak doch\u00e1dza k vytv\u00e1raniu umenia v krajine. Situovanie pr\u00e1c v \u0165a\u017eko dostupn\u00fdch \u00fazemiach \u2013 napr. najzn\u00e1mej\u0161\u00edm dielom Earth-artu je legend\u00e1rne \u0160pir\u00e1lov\u00e9 m\u00f3lo (1969-1970). Vzniklo navrstven\u00edm 6650 ton zeme, ktor\u00e1 vytvorila takmer pol kilometra dlh\u00fa a viac ne\u017e \u0161tyri metre \u0161irok\u00fa \u0161pir\u00e1lu ved\u00facu do jazera. Smithson vlastn\u00fa pr\u00e1cu vn\u00edmal predov\u0161etk\u00fdm ako vizu\u00e1lnu demon\u0161tr\u00e1ciu svojho teoretick\u00e9ho uva\u017eovania. Spiral jetty (\u0160pir\u00e1lov\u00e9 m\u00f3lo) – presl\u00e1vil jeho druh\u00fd \u017eivot: film, ktor\u00fd o \u0148om Smithson nakr\u00fatil a s\u00e9ria fotografi\u00ed, ktor\u00e1 ho prezentovala.<\/p>\n

\"\"<\/a>

Robert Smithson: Spiral jetty (1969-1970)<\/p><\/div>\n

Koncom 60. rokov mno\u017estvo umelcov vymie\u0148a galerijn\u00e9 priestory za krajinu p\u00fa\u0161t\u00ed a h\u00f4r Nevady, Utahu, Arizony. S pomocou \u0165a\u017ekej techniky pretv\u00e1ra ter\u00e9n a sp\u00f4sobuj\u00fa obrovsk\u00fa expanziu umenia do krajiny. K v\u00fdrazn\u00fdm umelcom tejto epochy \u010falej patria Michael Heizer, Walter de Maria, Dennis Oppenheim a Robert Morris…<\/p>\n

Tvorba Dennisa Oppenheima<\/strong> (1938-2011) m\u00e1 z\u00e1klady v konceptu\u00e1lnom umen\u00ed, body-atre a nesk\u00f4r v land-arte. Oppenheim do krajiny nevn\u00e1\u0161al \u017eiadne umel\u00e9 stavby, ale zauj\u00edmal sa o vlastn\u00e9 mo\u017enosti danej lokality. Zemn\u00e9 projekty boli pre Oppenheima individu\u00e1lnou z\u00e1le\u017eitos\u0165ou a do ve\u013ekej miery pr\u00e1cu na nich realizoval osobne. Na zamrznutej rieke odde\u013euj\u00facej Kanadu a Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty vytvoril letokruhy t\u00fdm, \u017ee odhrnul sneh zo zamrznut\u00e9ho \u013eadu (1968). Jeho letokruhy tak preru\u0161uj\u00fa politick\u00e9 hranice kraj\u00edn. V holandskom Finisterwolde \u017eal obilie, ktor\u00e9 predt\u00fdm nechal zasia\u0165 pod\u013ea geometrick\u00e9ho vzorca X (1969).<\/p>\n

\"\"<\/a>

Dennis Oppenheim: Annual Rings (1968)<\/p><\/div>\n

Mierne bokom od hlavn\u00fdch aktiv\u00edt zemn\u00e9ho umenia ost\u00e1vali projekty Waltera de Mariu<\/strong> (1935), ktor\u00e9ho rann\u00e9 plastiky s\u00fa ovplyvnen\u00e9 hnut\u00edm Dada a \u010fa\u013e\u0161\u00edch modern\u00fdch smerov. Od roku 1968 vyr\u00e1ba De Maria minimalistick\u00e9 sochy a in\u0161tal\u00e1cie. Jeho realiz\u00e1cie sa pohybovali na pomedz\u00ed earth-artu a minimalizmu. De Maria si na\u0161iel vlastn\u00fa cestu ako vies\u0165 \u00favahu nad \u010dinnos\u0165ou ako takou. Dal aktivit\u00e1m \u0161es\u0165desiatych rokov hlb\u0161\u00ed intelektu\u00e1lny zmysel, t\u00fdkaj\u00faci sa vlastn\u00e9ho pracovn\u00e9ho v\u00fdkonu. Ak v da Mariov\u00fdch dielach existuje pohyb, tak v\u017edy len v r\u00e1mci uzavret\u00e9ho syst\u00e9mu. Zauj\u00edmav\u00fdm dielom da Mariu je Pole bleskov (1974-1977), rozkladaj\u00face sa na planine o rozlohe 1m\u00edla na 1 kilometer v Novom Mexiku, do ktorej autor v pravideln\u00fdch vzdialenostiach in\u0161taloval 400 ty\u010d\u00ed pri\u0165ahuj\u00facich blesky. Docielil t\u00fdm pole s nezvy\u010dajnou citlivos\u0165ou, ktor\u00e9 m\u00f4\u017ee div\u00e1k po\u010das jeho \u201epr\u00e1ce\u201c sledova\u0165 zo vzdialen\u00e9ho pr\u00edstre\u0161ku. De Maria, ako jeden z m\u00e1la autorov zara\u010fuj\u00facich sa do zemn\u00e9ho umenia, pracoval s pr\u00edrodn\u00fdm \u017eivlom. Div\u00e1k sa tak pri Da Mariovom diele zak\u00fa\u0161a psychick\u00e9 a fyzick\u00e9 intenz\u00edvne divadlo.<\/p>\n

Anglick\u00fd soch\u00e1r Richard Long<\/strong> a Mexi\u010dan Gabriel Orozco<\/strong> tvoria efem\u00e9rne pr\u00e1ce z pr\u00edrodn\u00fdch materi\u00e1lov v krajine, pri\u010dom nedoch\u00e1dza k radik\u00e1lnym zmen\u00e1m ter\u00e9nu, ale ide iba o subt\u00edlne z\u00e1sahy, \u010dasto fotograficky dokumentovan\u00e9.
\nV tvorbe Richadra Longa (1945) je cite\u013en\u00fd re\u0161pekt k pr\u00edrode a jej z\u00e1kladn\u00fdm form\u00e1lnym \u0161trukt\u00faram. Long nikdy nerob\u00ed z\u00e1sadn\u00e9 zmeny do krajiny, namiesto toho sa sna\u017e\u00ed o jemn\u00fa \u00fapravu prirodzen\u00fdch rysov.<\/p>\n

\"\"<\/a>

Richard Long: Dusty boots line, Sahara (1988)<\/p><\/div>\n

V umen\u00ed konca \u0161es\u0165desiatych rokov vst\u00fapili na sc\u00e9nu dve osobit\u00e9 postavy a podoby, reprezentovan\u00e9 Jamesom Turrellom a Gordonom Mattom-Clarkom. James Turrell<\/strong> (1943) nadviazal na in\u0161pir\u00e1ciu earth-artom, ale jeho z\u00e1mery zvr\u00e1tila pre neho \u00fastredn\u00e1 t\u00e9ma \u2013 imateri\u00e1lne svetlo. V interi\u00e9rov\u00fdch realiz\u00e1ci\u00e1ch nech\u00e1val div\u00e1ka na pochyb\u00e1ch, \u010di vid\u00ed skuto\u010dnos\u0165, alebo umelo vytvoren\u00fa skuto\u010dnos\u0165. V roku 1974 Turrell predstavil projekt Roden crater, observat\u00f3rium, ktor\u00fd roz\u0161\u00edril jeho sk\u00famanie svetla a priestoru.\u00a0Turrellov sp\u00f4sob dematerializ\u00e1cie je celkom odli\u0161n\u00fd od sp\u00f4sobu, ktor\u00fd uplat\u0148oval Clark.<\/p>\n

\"\"<\/a>

James Turrell: Roden crater (1974)<\/p><\/div>\n

 <\/p>\n

Gordon Matta-Clark<\/strong> (1943-1978) zasahoval do budov zrealizovan\u00fdch okolo polovice sedemdesiatych rokov. Clark svoje priestorov\u00e9 \u00fatvary vyrez\u00e1val do stien a stropov a zasahoval aj do obvodov\u00e9ho pl\u00e1\u0161\u0165a budovy. Budova bola nosite\u013eom jeho priestorov\u00fdch predst\u00e1v. Vytv\u00e1ral tak v husto zastavan\u00fdch mestsk\u00fdch priestoroch nov\u00fd typ stavby vymedzen\u00e9ho negat\u00edvnym geometrick\u00fdm tvarom, na ktor\u00e9 sa dalo pozrie\u0165 spravidla zvonku. Pod term\u00ednom \u201eanarchitektu\u00e1lnos\u0165\u201c ch\u00e1pe Clark svoje z\u00e1sahy do kon\u0161trukcie budov, ktor\u00e9 zne\u010ditatel\u0148uj\u00fa priestory a zau\u017e\u00edvan\u00e9 div\u00e1kove predstavy.<\/p>\n

\"\"<\/a>

Gordon Matta-Clark: Conical Intersect (1975)<\/p><\/div>\n

Bulharsko-franc\u00fazsky environmentalista Christo<\/strong> uskuto\u010d\u0148uje od r. 1969 projekty oba\u013eovania objektov, mostov, pobre\u017e\u00ed a ostrovov, limitovan\u00e9 nieko\u013ek\u00fdmi d\u0148ami alebo t\u00fd\u017ed\u0148ami trvania, kde je cel\u00fd proces vzniku a z\u00e1niku s\u00fa\u010das\u0165ou umeleck\u00e9ho diela. Christove realiz\u00e1cie boli teda kolekt\u00edvnymi \u010dinmi, v\u00fdznamne poznamen\u00e1vaj\u00facimi krajinu aj \u017eivot jej obyvate\u013eov. Jeho Running Fence (1976) prep\u00e1jal ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo s\u00fakromn\u00fdch pozemkov, pastv\u00edn, prech\u00e1dzal i ob\u00fdvan\u00fdmi \u010das\u0165ami vidieka a musel by\u0165 preru\u0161en\u00fd len na nevyhnutne d\u00f4le\u017eit\u00fdch miestach (sto\u017eiar vysok\u00e9ho nap\u00e4tia). Jeho pr\u00edstup sa st\u00e1va ne\u010dakan\u00fdm prvkom v krajine.<\/p>\n

\"\"<\/a>

Christo: Running fence (1976)<\/p><\/div>\n

\"\"<\/a>

Christo a Jeanne-Claude: Surrounded Islands (1980-83)<\/p><\/div>\n

Napriek tomu, \u017ee earth-art rozv\u00edjali umelci n\u00e1zorovo si bl\u00edzki, pr\u00ednos ka\u017ed\u00e9ho z nich bol odli\u0161n\u00fd. Od sam\u00e9ho po\u010diatku ich tvorby i\u0161lo o v\u00fdrazn\u00e9 individuality, ktor\u00fdch v\u00fdchodisk\u00e1 boli podobn\u00e9 no v\u00fdsledn\u00e1 realiz\u00e1cia odli\u0161n\u00e1. V \u0161es\u0165desiatych rokoch roz\u0161irovali hranice umenia, ale vyh\u00fdbali sa in\u0161pir\u00e1cii medi\u00e1lnou kult\u00farou. Predstavovali ur\u010dit\u00fa intelektu\u00e1lnu elitu nar\u00fa\u0161aj\u00facu konven\u010dn\u00e9 vn\u00edmanie umenia. Prekra\u010dovali hranice gal\u00e9rie, n\u00fatili div\u00e1ka , aby sa konfrontoval s realiz\u00e1ciami, ktor\u00e9 mu boli bl\u00edzke len vzdialene.
\nV posledn\u00fdch troch desa\u0165ro\u010diach sa novou ve\u013emi roz\u0161\u00edrenou formou umeleck\u00e9ho prejavu stala in\u0161tal\u00e1cia. Ide o kombin\u00e1ciu r\u00f4znych predmetov naaran\u017eovan\u00fdch do galerijn\u00e9ho a negalerijn\u00e9ho priestoru, ktor\u00e9 spoluvytv\u00e1raj\u00fa jeden komponovan\u00fd celok.
\nSvoju akt\u00edvnu \u00falohu zohr\u00e1va aj architekt\u00fara a st\u00e1va sa tak s\u00fa\u010das\u0165ou umeleck\u00e9ho diela., akt\u00edvnym javiskom, na ktorom pomocou naaran\u017eovan\u00fdch dekor\u00e1ci\u00ed div\u00e1k dop\u013a\u0148a pr\u00edbeh, ktor\u00fd im umelec pon\u00faka.
\nTerm\u00edn site-specific art sa vz\u0165ahuje aj na umenie in\u0161tal\u00e1cie, vytvoren\u00e9 \u0161peci\u00e1lne pre jednotliv\u00e9 galerijn\u00e9 priestory alebo v\u00fdznamn\u00e9 svetov\u00e9 v\u00fdstavy (Bien\u00e1le v Ben\u00e1tkach), v r\u00e1mci ktor\u00fdch sa prezentovali osobnosti, ako I. Kabakov, J.Kosuth, R.Wilson alebo W.de Maria…<\/p>\n

Gal\u00e9ria k \u010dl\u00e1nku:<\/h6>\n

\n\n \n\t\t\t\n\t\t\t\t