EKO-UŽÍVATEĽ
V DNEŠNEJ SPOLOČNOSTI

29. november 2011
Ing. Miroslav Chovan, ArtD.

Panenská kolekcia od OAT

Cieľom tohto príspevku je zamyslieť sa nad ľuďmi, ktorí, žijúc v dnešnej, t.j. prevažne konzumnej spoločnosti, istým spôsobom ešte vždy vyčnievajú z mainstreem-prúdu a to práve tým, že sú užívatelia produktov, ktorým dávame onen prívlastok: eko.

Prioritou dnešnej doby je predovšetkým konzum. Konzumná spoločnosť má v sebe nastavené priority, ktoré sledujú jeden cieľ – úžitok.
Ak sa na situáciu pozrieme z hľadiska množstva vyprodukovaných výrobkov vo vzťahu k ich skutočnej potrebe, môžeme si dovoliť konštatovať, že výrobky sa vyrábajú preto aby sa nezastavila výroba. Jan Lucassen, popredný holandský dizajnér, to vidí rovnako. “Moderná spoločnosť masovo vyrába tovary, nie pretože ich všetky potrebuje, ale pretože ekonomika potrebuje masovú výrobu. Spoločnosť je tak zameraná na rast, že sa zdá, akoby pozabudla, že ekonomika je v skutočnosti interakciou medzi ponukou a dopytom.”

Erich Fromm označuje tento spôsob existencie (tzv. modus bytia) prívlastkom MAŤ. Pod týmto módom vlastnenia Fromm rozumie túžbu a úsilie, ktoré však v konečnom dôsledku vedú k zotročeniu človeka vlastníctvom, k predsudkom, manipulácii (či už s ľuďmi alebo s prírodou) a v neposlednom rade k odcudzeniu človeka. De facto ide o existenciu zameranú na vlastnenie. Naproti tomu, druhý spôsob existencie BYŤ zahŕňa takú existenciu, ktorá je orientovaná na živý, reálny vzťah k okolitému svetu. Avšak modus BYŤ je pre väčšinu ľudí, vyznávajúcich konzum a spotrebu, omnoho menej zrozumiteľný ako modus MAŤ. Pod módom BYŤ si treba predstaviť stav, ktorý sa týka prežívania. V móde BYTIA sa jedná o bytie nezávislé a slobodné, ktoré je riadené kritickým myslením. Základnou charakteristikou tohto spôsobu bytia je potom to, že sa jedná o aktívne bytie-aktívne v zmysle vnútornej myšlienkovej aktivity, ktorá dovoľuje človeku dať priestor svojím schopnostiam a talentu.

Mohli by sme povedať, že módy bytia, o ktorých tu práve hovorím, „vyjadrujú dva odlišné druhy orientácie voči sebe a svetu, dva odlišné druhy štruktúry charakteru, z ktorých ten prevládajúci celkovo určuje myslenie, cítenie a jednanie daného človeka“ a aj spoločnosti.

Som presvedčený o tom, že dnešnú spoločnosť by sme si mohli nazvať spoločnosťou konzumnou. Z toho, čo som doteraz naznačil totiž vyplýva, že konzum je len jednou z foriem vlastnenia. Áno, mohli by ste mi oponovať: Aby sme mohli žiť, musíme určité veci mať, vlastniť. Máte pravdu, avšak vlastnenie vecí sa stáva zhubným, pokiaľ nás ženie túžba mať stále viac a viac. Keď začíname žiť na svoj úkor, keď sa spotreba stáva cieľom. Práve to je na konzume zradné, žiada aby spotrebiteľ konzumoval stále viac, pretože predchádzajúce konzumácie časom strácajú svoj uspokojujúci charakter.

Kde sa teda v tejto spleti užívania a hedonizmu, v dobe, v ktorej by sa paradoxne „ekologickými spoločnosťami“ dali nazvať hádam už len primitívne kmene žijúce v pralese ďaleko od civilizácie, nachádza eko-užívateľ? A kto to vlastne eko-užívateľ (spotrebiteľ) vlastne je? Čím sa odlišuje od bežného spotrebiteľa? Resp. ako sa eko-spotrebiteľom stať?

Iva Štětovská, rozoznáva niekoľko podnetov, či dôvodov, ktoré ovplyvňujú človeka pri rozhodovaní stať sa eko-spotrebiteľom:

1. Ako prvé uvádza osobné dôvody, za ktorými stojí potreba zviditeľniť sa. Ide o ľudí, ktorí majú pocit, že nepresadia inú vec inak ako prostredníctvom happeningovej pozornosti médií. Týchto ekologických aktivistov pomenuváva ekoteroristami.

2. Za ekologickou aktivitou môžu stáť aj obavy, alebo strach z toho, čo človek je, čo dýcha, v čom býva, čoho sa dotýka….

3. Odmietnutie oficiálnych hodnôt, resp. vytvorenie osobnej hierarchie hodnôt môže byť tretím dôvodom zrodu eko-užívateľa. Ide o typ ľudí, ktorý majú potrebu byť v opozícii voči väčšinovej spoločnosti.

4. Potreba aspoň minimálneho ovplyvnenia sveta okolo seba je ďalším podnetom vzniku ekologického uvažovania a správania človeka

5. A nakoniec, postoj: „nie je mi jedno, čo sa okolo mňa deje!“ je snáď najideálnejším podnetom pre rozhodnutie byť eko-užívateľom. Ak dokážeme vnímať svet ako rozsiahlejší systém a prírodu ako partnera v dialógu, nielen ako obyčajný predmet výrobných aktivít, stanú sa z nás ozajstní EKO-ľudia. Stanú sa z nás ľudia zameraní na BYŤ a nie MAŤ. Práve tu totiž nastáva priestor pre ono aktívne a tvorivé myslenie. Práve tu sa môže prejavovať živý, reálny vzťah k okolitému svetu. Práve eko-správaním sa z nás môžeme objaviť onú pravú prirodzenosť, v ktorej príroda bude vytvárať nás a my budeme pomáhať spoluvytvárať ju.

Toto je pohľad psychológov. Snáď mi prepáčia, keď ho nazvem trocha ideálnym. Realita je totiž iná. V reálnom svete, ako som už skôr naznačil, žije viac tých, ktorí si produkty zhromažďujú, ktorí žijú v nadbytku, ktorí si ich doslova užívajú. A práve preto je našou úlohou, úlohou dizajnérov, navrhovať také produkty, aby sa eko-používateľmi stávali ľudia nielen vedomým rozhodnutím, ale kúpou samotného výrobku.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že eko-produkty sú niečo extra v porovnaní s bežnými produktmi. V skutočnosti majú zväčša rovnaké úžitkové vlastnosti ako všetky ostatné. Jediný rozdiel je v ich vzťahu k životnému prostrediu. Táto pridaná hodnota je výsledkom práce dizajnéra, ktorý má poznanie, chápe problémy v súvislostiach, pričom neustále hľadá nové riešenia smerujúce k udržateľnosti životného prostredia.

Na záver by sme teda mohli povedať, že eko-produkty sú produkty, ktoré prírodu nezaťažujú, nevyčerpávajú, nedevalvujú, ale naopak prírodu rešpektujú. Vážia si jej prirodzené cykly a vzťahy, ba dokonca pomáhajú k jej znovu-obnove.

Galéria k článku:

Zdroj:
Adresa autora:
Ing. Miroslav Chovan, ArtD.
Drevárska fakulta
Katedra dizajnu nábytku a drevárskych výrobkov
T.G. Masaryka 24
960 01 Zvolen
e-mail: chovan@ekodizajn.sk

Comments are closed.