doc. Ing. Andrea Sujová, PhD.

Environmentálne manažérstvo je v oblasti priemyselnej výroby a služieb jedným z najefektívnejších nástrojov dosahovania prioritného cieľa – minimalizovania negatívnych vplyvov výrobnej činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia. Zavedenie environmentálneho manažérstva na úrovni malých a stredných podnikov je dobrovoľnou záležitosťou. Prostredníctvom environmentálne orientovaného riadenia v podniku je potrebné uskutočňovať také aktivity, aby sa prekonávali rozpory medzi trhom, spoločnosťou a životným prostredím.
Program environmentálneho manažérstva umožňuje zvýšiť ekonomickú účinnosť podnikateľského subjektu, získať nový potenciál zisku a zlepšiť environmentálny profil podniku. Podnik usilujúci sa o úspech na zahraničnom trhu sa stretáva s čoraz intenzívnejšou požiadavkou certifikácie environmentálnej kvality výrobkov, výroby a služieb. Kvalita produkcie, bezpečnosť a hygiena práce a znižovanie environmentálnej záťaže sú tri najdôležitejšie faktory záujmu manažmentu najmä priemyselných podnikov v súčasnej dobe.

Podstata environmentálneho manažmentu

---

Environmentálny manažment je systém riadenia spoločností účelovo zameraných na ochranu a tvorbu životného prostredia v interakciách trvalo udržateľného rozvoja na globálnej, regionálnej a lokálnej úrovni. Vychádza z potrieb plnenia šiesteho rámcového programu EÚ pre životné prostredie v oblasti prepravy odborníkov pre implementáciu environmentálnych princípov a environmentálnej politiky.

Snahou environmentálneho manažmentu je nájsť riešenie ako riadiť podnikové aktivity, tak, aby nespôsobovali degradáciu životného prostredia. Cieľavedomým zlepšovaním jednotlivých procesov a aktivít, môže podnik prispievať nielen k lepšiemu životnému prostrediu, ale súčasne aj k znižovaniu svojich podnikových nákladov (znižovaním množstva odpadov, spotrebou energií, vody a plynu alebo vypúšťaných emisií), čo sa mu pozitívne odrazí na jeho zisku.

Základom environmentálneho manažmentu je environmentálna politika podniku.

Environmentálna politika podniku je súbor koncepcií, stratégií a taktík, ako aj konkrétnych metód a spôsobov na riešenie environmentálnych problémov. Na začiatku svojho vzniku sa environmentálna politika (ekologická politika) zameriavala len na ochranu životného prostredia a niektorých prírodných zdrojov a až neskôr sa začala orientovať aj na širšie súvislosti negatívnych ľudských aktivít. V súčasnom období je základným východiskom environmentálnej politiky stratégia trvalo udržateľného rozvoja, nazývaná tiež Stratégia prevencie. Hlavným cieľom tejto stratégie je maximálne zabránenie vzniku látok a javov s negatívnym dopadom na životné prostredie pri ich pôvode.
Environmentálna politika je založená na troch princípoch:

• princíp prevencie: predchádzanie vzniku znečistenia je lacnejšie ako odstraňovanie následkov;
• princíp integrácie: vplyvy a opatrenia treba skúmať integrovane na všetkých stupňoch realizácie;
• princíp opatrnosti: je potrebné sledovať a preverovať účinky dlhodobo a brať do úvahy kumulatívny účinok, ktorý sa prejavuje neskôr.

Presadzovanie, implementácia a realizácia environmentálnej politiky je predmetom a hlavnou úlohou environmentálneho manažmentu.

Ciele a stratégia environmentálneho manažmentu

Základná koncepcia environmentálneho manažérstva vyžaduje ochranu životného prostredia zakotviť do podnikovej podnikateľskej stratégie a zhrnúť všetky podnikové aktivity do jedného integrovaného programu. Cieľom je vybudovať environmentálne manažérstvo ako integrovanú súčasť podnikového manažérstva, ktoré v prepojení na systém riadenia kvality a tímovú spoluprácu všetkých vertikálnych a horizontálnych zložiek využitím štatistických nástrojov riadenia procesov a ich výsledkov je základom komplexného manažérstva kvality (TQM – Total Quality Management).

Strategickým cieľom environmentálneho manažmentu podniku je minimalizácia negatívnych vplyvov činnosti podnikov na životné prostredie.

Základné ciele a stratégie na ich dosiahnutie možno charakterizovať nasledovne:

• Obmedzovanie spotreby prírodných zdrojov. Pre dosiahnutie cieľa zníženia spotreby prírodných zdrojov možno zvoliť dve stratégie:
  • umelé zdražovanie zdrojov: daňové opatrenia postihujúce spotrebu prírodných surovín (daň z energie, na vodu, vzduch, daň z minerálnych olejov atď.), zrušenie štátnych dotácií na ceny elektriny, vody, plynu a pod. Pre podnikateľský subjekt podobné opatrenia znamenajú rast nákladov z vyššej obstarávacej ceny surovín.
  • zlepšenie efektívnosti využívania zdrojov, kedy sa dosahujú úspory podporou technologického rozvoja, zavádzaním jeho výsledkov a štrukturálnymi zmenami. To sa dá dosiahnuť daňovými úľavami a finančnou podporou štátu pre vybrané projekty.
• Obmedzenie neželateľného produktu, tuhého, tekutého, plynného odpadu. Neželaný vstup z ekonomického systému môže mať negatívne vplyvy na stav ekológie najmä pri surovinách pôsobiacich na prírodu dlhodobo (napr. DDT, rádioaktívny odpad, ťažko rozložiteľné látky a pod.). Na zníženie sa využíva právna úprava hospodárenia s odpadmi, poplatky za nežiaduce odpady, poplatky za odstránenie odpadu z výroby atď., čím vznikajú pre podnikateľský subjekt dodatočné náklady.
• Pomoc generácii ekologického systému narušenej ľudskou činnosťou tvorí najčastejšie revitalizácia priestoru predtým hospodársky využívaného (povrchové bane, skládky odpadov a pod.), ochrana ohrozeného územia s porušenou regeneračnou schopnosťou (kyslé dažde, škodcovia a pod.) alebo ochrana poľnohospodárskeho územia.
• Zmena neželateľného odpadu na surovinový zdroj – recyklácia znižuje negatívne vplyvy o neželateľné výstupy z ekonomického systému, ktoré sa využijú ako surovina pre ekonomický systém.

Nástroje environmentálneho manažmentu

V období vývoja environmentálneho manažmentu vzniká celý rad nástrojov environmentálneho manažérstva, napr. environmentálne audity, systémy environmentálneho riadenia, environmentálne hodnotenie a označovanie produktov, ekobilancie, ekologický profil produktu a podobne. Tieto nástroje vznikali prevažne ako dobrovoľné interné iniciatívy podnikov a organizácií. V súčasnosti už ovplyvňujú politiku a reguláciu produktov v krajinách Európskej únie i v ďalších krajinách sveta.

K základným environmentálnym nástrojom podniku patria:

• nástroje orientované na produkty,
• nástroje orientované na procesy.

Nástroje orientované na produkty:

Environmentálne označovanie výrobkov (ECO Labelling) je v Slovenskej republike upravené zákonom č.469/2002 o environmentálnom označovaní výrobkov. Cieľom environmentálnej značky je podporiť rozvoj výroby a spotreby výrobkov, ktoré majú menej nepriaznivých účinkov na životné prostredie počas celej doby životnosti výrobku. Výhodou environmentálnej značky je hlavne: pozitívna informácia pre spotrebiteľov, dôveryhodnosť, prehľadnosť a účasť verejnosti, plná zhoda s právom a technickými normami.

Environmentálne hodnotenie životného cyklu výrobkuskúma environmentálne aspekty a vplyvy výrobku na životné prostredie počas celej doby jeho životnosti t.j. od získavania surovín, cez výrobu, použitie a spotrebu, likvidáciu a zneškodňovanie odpadov z výrobku. Celková úroveň kvality výrobku je potom charakterizovaná optimalizáciou spotreby surovín, znižovaním energetickej náročnosti, minimalizáciou tvorby odpadov, nepoškodzovaním zdravia spotrebiteľa, znovu využívaním odpadov z produktov, bezpečnosťou pri likvidácií produktov a pod. S týmto nástrojom úzko súvisia aj dostupné environmentálne technológie, ktoré umožňujú zabezpečiť efektívnosť environmentalizácie výroby.

Integrovaná výrobková politika sa zameriava na výrobky a služby a ich environmentálne aspekty. Cieľom integrovanej výrobkovej politiky je dosahovanie trvalo udržateľného rozvoja zameraného na znižovanie dopadov výroby a výrobkov na životné prostredie. Integrovaný pohľad sa orientuje na rôzne aspekty, ku ktorým patria:

• Celoživotný cyklus: orientácia na environmentálne záťaže počas celého životného cyklu výrobku alebo služby.
• Zložky životného prostredia: orientácia na všetky zložky životného prostredia.
• Nástroje: sleduje rôzne etapy životného cyklu výrobkov a služieb a na dosiahnutie tejto úrovne využíva rôzne nástroje.
• Oblasti: využíva rôzne oblasti politiky, kde množstvo faktorov ovplyvňuje environmentálne otázky.

Ekodizajn je nástrojom tvorby pro-ekologických dizajnérskych riešení. Umožňuje dizajnérom prístup k informáciám o potrebách v oblasti ekologického dizajnu výrobkov. V záujme trvalo udržateľného rozvoja je nutné podporovať neustále zlepšovanie celkového dopadu výrobkov na životné prostredie, a preto už v procese návrhu výrobkov musia byť splnené environmentálne požiadavky na daný výrobok označované ako ekodizajn.

Zelené nakupovanie sa realizuje prostredníctvom príručky vypracovanej Európskou komisiou pod názvom “Zelené verejné obstarávanie”, ktorá vysvetľuje, ako môžu verejní nákupcovia verejné obstarávanie realizovať s prihliadaním na životné prostredie pri obstarávaní tovaru, služieb a prác.

Nástroje orientované na procesy vyjadrujú kvalitu životného prostredia cez zmenu prístupu k riadeniu jednotlivých procesov podniku, ktoré vo veľkej miere zaťažujú životné prostredie. Systematický prístup k ochrane životného prostredia musí byť predmetom každej podnikovej stratégie. Zaraďujeme k nim nasledovné nástroje:

Environmentálny manažérsky systém EMS a systém environmentálne orientovaného riadenia a auditu EMAS sú systémy založené na princípe neustáleho zlepšovania vzťahu podnikov k životnému prostrediu, znižovanie environmentálnej záťaže, skvalitňovanie environmentálneho profilu. Tento systém je vybudovaný na požiadavkách ISO noriem radu 14 000. Tento dobrovoľný nástroj poskytuje podnikom možnosť byť konkurencieschopný a zlepšiť si celkový imidž podniku na verejnosti.

Environmentálny audit (environmental auditing) je neoddeliteľnou súčasťou systému environmentálneho manažérstva, ktorý je založený na komplexnom zhodnotení uplatňovania environmentálnej koncepcie podniku. Je to nástroj na sledovanie a overovanie funkčnosti systému environmentálneho manažérstva, ktorý umožňuje odhaľovať nedostatky v systéme a navrhnúť nápravné opatrenia ako tieto nedostatky odstrániť.

Environmentálne manažérske účtovníctvo (environmental management accounting) je systém evidencie všetkých environmentálnych nákladov, ktoré boli vynaložené v oblasti životného prostredia. Tento systém umožňuje detailne sledovať náklady súvisiace so znečisťovaním životného prostredia.

Hodnotenie environmentálneho profilu (environmental profile evaluation) je nástroj manažmentu podniku, ktorý mu má pomáhať v procese zlepšovania environmentálneho profilu. Environmentálny profil tvorí merateľné výsledky systému environmentálneho manažérstva podniku vo väzbe na kontrolu ich environmentálnych aspektov, ktoré sú založené na environmentálnej politike, cieľoch, cieľových hodnotách podniku. Hodnotenie environmentálneho profilu je proces, plánovaný a realizovaný pomocou vhodných environmentálnych indikátorov, ktoré umožňujú merať, analyzovať a určiť environmentálny profil vzhľadom k predpísaným kritériám.

Čistejšia produkcia (clean production) je stála aplikácia integrálnej preventívnej stratégie ochrany životného prostredia na procesy, výrobky a služby s cieľom zvýšiť ich efektívnosť a obmedziť riziká pre človeka a životné prostredie. Vo výrobných procesoch to znamená efektívnejšie využívanie surovín a energií, vylúčenie toxických a nebezpečných materiálov a prevenciu vzniku odpadu a znečistenia pri zdroji. U produktov (výrobkov a služieb) sa stratégia čistejšej produkcie zameriava na zníženie dopadov na životné prostredie, a to v rámci ich životného cyklu od vývoja až po ich využitie.

Využívaním týchto dobrovoľných environmentálnych nástrojov je možné dosiahnuť pozitívne výsledky v oblasti životného prostredia ako aj pozitívne ekonomické výsledky. Z hľadiska efektívnosti a hospodárnosti riadenia výrobných systémov a využívaním týchto dobrovoľných nástrojov môžeme prezentovať výsledky výrobných firiem, ktoré v oblasti životného prostredia dosiahli nemalé úspechy. K najvýznamnejším ukazovateľom efektívneho využívania environmentálnych nástrojov patria predovšetkým:

• redukcia materiálovej a energetickej náročnosti,
• redukcia znečisťujúcich látok,
• znižovanie environmentálnych nákladov podniku.

Legislatívne a systémové zabezpečenie environmentálneho manažmentu

Environmentálna politika sa stala v posledných rokoch nedeliteľnou súčasťou legislatívneho systému. Okrem zákonov na ochranu životného prostredia ju presadzujú rôzne nariadenia a predpisy štátnych orgánov a postupne rastie aj využívanie vnútropodnikových ekologicky zameraných opatrení.

Zavádzanie environmentálne orientovaných manažérskych systémov je veľmi úzko späté so systémami pre riadenie kvality podľa noriem ISO. Začiatkom 90-tych rokov International Organization for Standardisation (ISO) vytvorila schémy environmentálneho manažérskeho systému (EMS), obsahujúce prvky, ktoré každý EMS musí spĺňať. Modely týchto schém sú široko aplikovateľné pre všetky typy podnikov a organizácií. V roku 1993 ISO uznala potrebu štandardizovať environmentálne manažérske nástroje a zostavila normalizačnú komisiu, ktorá vypracováva normy (tzv. ISO) pre jednotlivé nástroje environmentálneho manažmentu. Takto sa účinnosť EMS mohla začať hodnotiť na základe zhody s akceptovaným predpisom.

Medzinárodné normy ISO 14000 špecifikujú základné požiadavky environmentálneho manažérstva. Neurčujú špecifické kritériá pre životné prostredie, ale požadujú, aby organizácia formulovala svoju environmentálnu politiku a ciele v oblasti životného prostredia a zohľadnila svoje významné vplyvy na životné prostredie. Normy sú orientované na tie aspekty, ktoré organizácia môže sama kontrolovať a na ktoré môže svojou činnosťou pôsobiť. Normy obsahujú základné prvky systému riadenia, nástroje, metódy a postupy založené na dynamickom, cyklickom procese – plán, výkon, kontrola, hodnotenie. Environmentálny manažérsky systém vypracovaný podľa ISO má označenie ISO 14 001.

Environmentálny manažérsky systém

---

Systém environmentálneho manažérstva je tá časť celkového systému manažérstva, ktorá obsahuje organizačnú štruktúru, plánovanie činností, zodpovednosť, praktiky, postupy, procesy a zdroje na prípravu, zavádzanie, dosahovanie, preskúmavanie a udržiavanie environmentálnej politiky. Základnou filozofiou a princípom tohto systému je neustále a sústavné zlepšovanie vzťahu organizácie k životnému prostrediu, znižovanie environmentálnej záťaže a skvalitňovanie environmentálneho profilu.

Environmentálny manažérsky systém (EMS) je jedným z účinných nástrojov pri riadení a znižovaní negatívnych vplyvov činností a produktov podnikov na životné prostredie. Základnou požiadavkou pre zavedenie, jeho úspešnú realizáciu je záväzok vrcholného manažmentu k procesu neustáleho zlepšovania, k prevencií znečistenia, podpora a zvyšovanie úrovne ochrany životného prostredia v súlade s ekonomickými a sociálnymi potrebami, možnosťami, cieľmi a svojou environmentálnou politikou. Jeho pochopenie, prijatie a angažovanosť manažérov na všetkých stupňoch riadenia, v horizontálnej a vertikálnej štruktúre podniku a všetkými zamestnancami je najlepšia záruka naplnenia tohto záväzku.
Podniky k zavedeniu systému riadenia ochrany životného prostredia pristupujú dobrovoľne s cieľom:

• vytvárať podmienky na udržanie a zlepšovanie svojej ekonomickej výkonnosti,
• odlíšiť sa a uplatniť v národnej i medzinárodnej konkurencii,
• akceptovať požiadavky trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti.

EMAS – systém environmentálneho manažmentu a auditu

V rámci Európskej únie, Európsky výbor pre štandardizáciu vypracoval európsku normu EMAS (Eco-management and Audit Systems), ktorá bola prijatá nariadením č.1836/93 EHS a neskôr revidovaná nariadením č. 761/2001 ES, umožňujúcim dobrovoľnú účasť organizácií v systémoch environmentálne orientovaného riadenia a auditu. V taktom prípade všetky národné štandardy a normy členských štátov EÚ museli byť v priebehu 6 mesiacov stiahnuté a zosúladené s týmto nariadením platným na území EÚ. Nariadenie č.761/2001 ES obsahuje všetky kroky k zavedeniu EMS ako je to v prípade ISO 14001, je však doplnené o niektoré ďalšie kroky.

Slovenská republika zákonom č. 468/2002 Zb. zo dňa 25. júna 2002 prevzala do právneho poriadku SR toto nariadenie. Účinnosť tohto zákona je od 1. decembra 2002. Základ tvorí vybudovaný systém environmentálneho manažmentu v súlade s prílohou k zákonu č. 468/2002 Zb.

Rozdiely medzi EMS podľa normy ISO 14001 a EMAS:

1. ISO 14001 je celosvetovo aplikovateľný, EMAS je európskou normou uplatňovanou v krajinách EÚ.
2. ISO 14001 je dobrovoľná medzinárodne uznávaná norma, EMAS je skutočným nariadením platným na území EÚ. Z tohto dôvodu všetky národné normy členských štátov únie týkajúce sa EMS musia byť v súlade s nariadením č. 761/2001 ES.
3. ISO 14001 umožňuje podniku certifikovať aj určitú časť v podniku (hospodárske stredisko, sklad, alebo len určitú aktivitu, proces, personálne oddelenie a i.). EMAS povoľuje účasť v schéme EMAS len podnikateľskej jednotke ako celku.
4. ISO 14001 obsahuje požiadavky na zavedenie EMS, nariadenie EMAS vyžaduje, aby podnik:
   • vykonal úvodné environmentálne preskúmanie svojich činností externým audítorom a na jeho základe vypracoval podrobnú analýzu stavu organizácie a jej environmentálnych aspektov – tzv. register vplyvov na životné prostredie;
   • vypracoval environmentálne vyhlásenie overené nezávislým overovateľom;
   • zverejnil environmentálne vyhlásenie a zaregistroval sa pod schémou EMAS.

Prínosy vybudovania a zavedenia EMS

Význam EMS je v tom, že umožňuje riadiť environmentálne problémy v podniku plánovaným a systematickým spôsobom a pomocou neho identifikovať cesty k neustálemu zlepšovaniu environmentálneho podnikového správania.

Prínosy so zavedením environmentálneho manažmentu v organizáciách možno nájsť v nasledujúcich oblastiach:

Ekonomické prínosy: úspora energie, minimalizácia odpadu a tým zníženie nákladov na ich zneškodňovanie, ekonomické využívanie surovín, recyklácia, využívanie odpadov ako druhotných surovín, prehľadnosť a sledovateľnosť nákladov, minimalizácia environmentálnych poplatkov a pokút za znečistenie životného prostredia, možné daňové zvýhodnenie, zníženie nákladov na poistenie a ďalšie prínosy.

Prínosy pre vedenie organizácie: EMS využívaný ako nástroj na získanie údajov, potrebných k plánovaniu a vytyčovaniu cieľov, vhodný prostriedok na objektívne posúdenie environmentálneho správania a účinnosti prijatých opatrení, včasná identifikácia a prehľadnosť environmentálnych problémov a rizík, zníženie rizika porušovania zákonov a trestných postihov, minimalizácia rizík environmentálnych havárií, zvýšenie morálky organizácie a iné.

Vzťahy so zamestnancami: zníženie dopadov na zdravie pracovníkov, zníženie individuálnej zodpovednosti pracovníkov za škody na životnom prostredí, účinný prostriedok na formovanie environmentálneho vedomia pracovníkov.

Vzťahy s verejnosťou: cenný nástroj komunikácie so záujmovými skupinami, zlepšenie imidžu organizácie, dobré vzťahy s verejnosťou a miestnou správou.

Prínosy pre obchodnú činnosť a marketing: dosiahnutie certifikácie podľa STN EN ISO 14001, konkurenčné výhody na svetových trhoch, zlepšenie imidžu výrobkov

Štruktúra a hlavné zásady zavádzania EMS

Podniky, ktoré sa rozhodli zaviesť EMS môžu postupovať podľa požiadaviek normy:

• STN EN ISO 14001 – „Systémy environmentálneho manažérstva“
• EMAS – revidované nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č.761/2001 ES, ktoré povoľuje dobrovoľnú účasť organizácií v systémoch environmentálne orientovaného riadenia a auditu.

Štruktúra, hlavné zásady a prvky EMS zároveň predstavujú postupné kroky v procese zavádzania EMS. EMS podľa ISO 14001 a EMAS obsahuje päť hlavných prvkov, a teda proces zavádzania EMS je zostavený z piatich hlavných krokov:

1. Odhodlanie a politika
2. Plánovania
3. Zavedenie
4. Meranie a hodnotenie
5. Manažérske preskúmanie a zlepšovanie

Cieľom zavedenia EMS je prinášať neustále zlepšenia environmentálneho správania podniku. V prípade, že si podnik zvolí postupovať podľa schémy EMAS, musí najskôr uskutočniť úvodné environmentálne preskúmanie svojich činností externým audítorom a zostaviť register environmentálnych vplyvov na ŽP.

Odhodlanie a environmentálna politika

Environmentálna politika je vyhlásenie organizácie o zámeroch a zásadách, vzťahujúcich sa na celkové environmentálne správanie, ktoré poskytuje rámec na činnosti a na vytýčenie dlhodobých a krátkodobých environmentálnych cieľov. Environmentálna politika je základný nástroj pre:

• zavedenie environmentálnych aspektov do obchodných a investičných rozhodnutí,
• vytvorenie funkčného systému environmentálneho manažérstva,
• minimalizáciu vplyvu výroby, služieb a výrobkov na životné prostredie.

Vypracovanie environmentálnej politiky je prvým krokom smerom k efektívnemu environmentálnemu manažmentu. V rámci environmentálnej politiky podniku je potrebné definovať počiatočnú environmentálnu situáciu podniku a tiež vytýčiť víziu stavu, ktorý chceme dosiahnuť. K tomu, aby environmentálna politika nebola len kusom papiera, musí podnik dokázať, že robí kroky k zlepšeniu jeho environmentálneho správania. Dôležité je, aby environmentálna politika vyjadrovala záväzok podniku k trvalému zlepšovaniu, preventívnej ochrane a musí byť v súlade s platnou legislatívou a inými dôležitými nariadeniami v oblasti životného prostredia.

Rozhodnutie vrcholového manažmentu o zavádzaní environmentálnych manažérskych systémoch a následnom prijatí oficiálneho záväzku a prehlásenie je zložitým a závažným procesom, ktorý vyžaduje zhodnotenie komplexnej situácie podniku. Vedenie podniku musí v tomto kontexte analyzovať vonkajšie a vnútorné: vzťahy, podmienky, možnosti a environmentálne vplyvy.
Základný postup zhodnotenia vnútornej situácie podniku s predpokladaným výsledkom je založený na posúdení týchto aspektov:

• na skutočnom stave vzťahu podnik-životné prostredie a plnení štátnej environmentálnej
  politiky;
• na činnostiach, produkcii alebo produktoch, ktoré môžu ovplyvniť životné prostredie;
• na chemických, fyzikálnych a biologických faktoroch, ktoré môžu alebo ovplyvňujú
  životné prostredie;
• na podiele tvorby environmentálnych problémov (lokálnych, regionálnych alebo
  globálnych);
• na možnostiach realizácie nápravných opatrení.

Pre získanie základného posúdenia vzťahu podniku k životnému prostrediu je možné použiť rôzne metodiky hodnotenia, ako sú – EPE, ESAP, analýza stavu životného prostredia.

Program vlastného hodnotenia ochrany životného prostredia ESAP (Environmental Self Assessment Program) je založený na hodnotení na podnikovej úrovni v štyroch stupňoch podľa dosiahnutej úrovne environmentálneho manažérstva. Princípy programu ESAP možno zhrnúť do týchto bodov:

Priority spoločnosti	Výskum	Integrované riadenie
Bezpečný prístup	Proces zlepšovania	Dodávatelia
Vzdelávanie zamestnancov	Nepredvídané udalosti	Vlastný audit
Zavádzanie technológií	Výrobky a služby	Spoločné ciele subjektov trhu
Informácie zákazníkom	Informovanosť verejnosti	Výroba a prevádzka
Dodržiavanie predpisov a prístup k informáciám

Jednotlivé stupne sú vo vzájomnom vzťahu podriadenosti v hierarchickom usporiadaní:

1. Dodržiavanie predpisov.
2. Vývoj a realizácia systému.
3. Integrácia do podnikateľských cieľov a funkcií.
4. Globálne využívanie integrovaného systému riadenia.

Zhodnotenie vnútornej situácie podniku je komplexné prehodnotenie situácie podniku, na základe ktorej získa vrcholový manažment informácie, na základe ktorých pri zohľadnení vonkajších faktorov bude môcť dať prehlásenie, že sa zaväzuje sústavne zlepšovať svoj profil k životnému prostrediu. Formuláciou environmentálnej politiky vysvetlí podnik svoju stratégiu, zámery a zásady činnosti v oblasti environmentálnych aktivít vychádzajúcich zo zásad a princípov trvalo udržateľného rozvoja – v kontexte so štátnou environmentálnou politikou.

Plánovanie

Environmentálne orientované plánovanie je uvedomelá činnosť manažmentu, ktorá spočíva v stanovení a definovaní environmentálnych cieľov, určení konkrétnych úloh a prostriedkov podmieňujúcich dosiahnutie vytýčenej environmentálnej politiky. Podnik si následne stanoví krátkodobé ciele, ktoré sa viažu ku záväzkom vyjadreným v kroku 1 a zostaví si plán na dosiahnutie týchto cieľov.

Dôležitou súčasťou plánovania je zadefinovať si, čo sú to environmentálne aspekty a aké sú ich vplyvy na životné prostredie. Environmentálne aspekty sa vzťahujú na činnosti, výrobu alebo služby podniku, ktoré môžu mať pozitívny alebo negatívny vplyv na životné prostredie (napr. vypúšťanie odpadových vôd, emisie a pod.) Environmentálny vplyv sa vzťahuje na zmenu, ktorá sa uskutoční v ŽP ako dôsledok environmentálneho aspektu (napr. znečistenie ovzdušia, kontaminácia pôdy a i.). Na identifikáciu aspektov a hodnotenie ich vplyvov, potrebuje podnik uskutočniť environmentálny prehľad, ktorý by mal zahŕňať 4 kľúčové oblasti:

1. Právne a iné požiadavky
2. Identifikáciu podstatných environmentálnych vplyvov
3. Skúmanie všetkých environmentálnych existujúcich praktík a procedúr, ktoré podnik uskutočňuje
4. Prehodnotenie minulých nehôd a havárií, ktoré mali negatívny dopad na životné prostredie a ľudí

Environmentálne ciele môžu byť orientované na:

• zníženie množstva odpadov a vyčerpávania zdrojov;
• zníženie alebo eliminovanie únikov znečisťujúcich látok do životného prostredia;
• dizajn výrobkov tak, aby sa minimalizoval ich vplyv na životné prostredie pri výrobe,
  používaní a zneškodňovaní;
• operatívne riadenie environmentálnych vplyvov zdrojov surovín;
• minimalizovanie významných nepriaznivých environmentálnych vplyvov nových
  projektov;
• zvyšovanie environmentálneho povedomia medzi zamestnancami a verejnosťou.

Konečnou výslednicou v tomto kroku je sformulovanie programu systému environmentálneho manažérstva. Programom environmentálneho manažérstva možno nazvať systém zabezpečujúci aktivitu zodpovedných pracovníkov v smere dosahovania dlhodobých a krátkodobých environmentálnych cieľov. Obsahuje predovšetkým určenie konkrétnych zodpovedností pre každú dôležitú funkciu a úroveň organizácie a prostriedky a časový rámec.

Zavedenie

Nestačí mať dobre vypracovaný plán, ale vedieť ako sa bude postupovať pri jeho zavádzaní. K zavedeniu environmentálneho programu je potrebné, aby podnik vypracoval štruktúru EMS a vymedzil zodpovednosti za každú etapu jeho zavádzania.

Základným predpokladom a prvou fázou pri zavádzaní EMS je získanie zamestnancov pre realizácie úmyslu resp. záväzku vrcholového manažmentu zaviesť a realizovať EMS, kedy je potrebné presvedčiť ich o nutnosti tohto kroku a vychovávať ich k novým návykom a povinnostiam. Je nutné pripraviť pracovníkov, zvýšiť ich povedomie o dôležitosti EMS, o tom, aké sú jeho prínosy pre podnik, ale aj zabezpečiť zdroje nevyhnutné k jeho úspešnému zavedeniu a udržaniu. Zároveň je potrebné, aby zainteresovaní pracovníci boli spôsobilí k takejto činnosti. Táto požiadavka sa realizuje formou komplexného systému prípravy všetkých zamestnancov na všetkých úrovniach riadiacich a riadených pracovníkov prostredníctvom realizácie školení. Dôležité je vytvoriť efektívne komunikačné kanály, ktoré musia zachytiť všetky články EMS. Komunikácia neprebieha len vo vnútri podniku, ale zahŕňa aj externé prostredie a všetky zainteresované skupiny.

Druhým krokom je vypracovanie dokumentácie EMS. Všetky zásady, postupy a aktivity zavádzaného systému environmentálneho manažérstva musia byť jednoznačne stanovené a popísané. Písomná forma týchto zásad, postupov a aktivít doplnená ďalšími potrebnými dokladmi tvorí dokumentáciu SEM. Štruktúra dokumentácie môže byť usporiadaná do troch základných úrovní, ktoré zodpovedajú úrovni riadenia:

• Príručka EMS: základný dokument, ktorý obsahuje písomné materiály o základných princípoch a cieľoch v oblasti environmentálnej politiky, postupoch a pôsobnostiach dosiahnutia a ich materiálového, finančného, personálneho a technického zabezpečenia, spôsoboch hodnotenia aktivít v rámci SEM a vzájomnej komunikácie. Popisuje organizačnú štruktúru, práva a povinnosti osôb v zmysle podnikových a právnych predpisov.
• Výrobno-technické a organizačné dokumenty: Zahrňujú kompletnú výrobno-technickú dokumentáciu, doplnenú o technicko-organizačné postupy (smernice), ktoré sa dotýkajú priamo alebo nepriamo životného prostredia vrátane havarijných plánov, plánov údržby, spresnených postupov a aktivít na úseku energetiky, odpadového a vodného hospodárstva, ochrany ovzdušia.
• Pracovné predpisy: postupy obsluhy, manipulácia s odpadmi, predpísané normy, bezpečnostné a protipožiarne opatrenia, pokyny v činnosti v nepredvídaných okolnostiach (havarijné plány), manipulácia s nebezpečnými látkami atď.

Nevyhnutnou časťou EMS sú kontrolné postupy a mechanizmy, či je systém v súlade s požiadavkami ISO 14001 resp. EMAS ako aj určiť zodpovedné osoby a intervaly, v ktorých budú kontroly vykonávané. Od podniku sa vyžaduje, aby identifikoval negatívne vplyvy z jeho činností a určil environmentálne ciele, na ktoré sa bude zameriavať. Operačné aktivity budú nástrojom na dosiahnutie cieľov environmentálnej politiky. Všetky zvolené postupy a procedúry musia byť komunikované s odberateľmi i dodávateľmi. Posledným krokom etapy plánovania je preto zaviesť a neustále mať po kontrolou postupy:

• pre prípad možných nehôd a núdzových stavov,
• zaviesť alebo zlepšiť pripravenosť na núdzový stav,
• zabrániť a odstrániť negatívne dopady na životné prostredie v prípade havárie alebo nehody.

Meranie a hodnotenie

Celý proces realizácie environmentálnej politiky podniku a funkčnosť systému environmentálneho manažérstva je potrebné objektívne hodnotiť na základe monitorovania ukazovateľoch stanovených v environmentálnych cieľoch, ale aj iných dôležitých vnútropodnikových a legislatívou predpísaných parametrov a limitov. Zavedený plán musí byť kontrolovaný a akákoľvek odchýlka od pôvodného plánu odstránená.

Systém je možné zosúladiť s existujúcim metrologickým poriadkom podniku vybudovaným v systéme riadenia kvality. Jeho praktická realizácia spadá do manažérstva informácií a je súčasťou informačného systému podniku. Celý informačný systém čerpá informácie z podnikovej a decíznej sféry. Majú interný, celoštátny, dôverný aj verejný charakter. Týkajú sa zákazníkov, zmluvných partnerov, ide o informácie z technických, ekonomických, výrobných a obchodných úsekov, údaje zhodnotení a previerok, plnenie environmentálnych cieľov, kontroly kvality, komplexné a priebežné hodnotenie plnenia platných právnych predpisov atď.

Manažérske preskúmanie a zlepšenie

Plnenie úloh stanovených k sústavnému zlepšovaniu musí byť priebežne v určitých časových intervaloch kontrolované. Preskúmanie sa realizuje formou previerky a auditu.
Previerkou EMS sa rozumie komplexné posúdenie efektívnosti fungovania EMS. Previerky vykonáva, resp. organizuje vrcholový manažment, výstupom je správa o skutkovom stave s návrhom opatrení na odstránenie nedostatkov. Môžu sa uplatniť metódy odporúčané normou STN EN ISO 19011.

Audit je komplexný súbor posudzovacích aktivít, ktorých výsledkom je posúdenie súladu alebo nesúladu s vytýčenou environmentálnou politikou, charakterizovanou cieľmi a programami. Predmetom auditu je činnosť, aktivita alebo systém, ktorý bude spadať pod audit. Smernice, politika podniku, normy, štandardy, alebo iné požiadavky sú kritériami auditu. Možno povedať, že audit sa snaží zistiť, či predmet auditu je alebo nie je v súlade s kritériami auditu. Napríklad, kritérium auditu v oblasti legislatívy bude platná právna norma, vyhlásenie alebo zákon a predmetom auditu bude činnosť alebo aktivita a podmienky, ktoré táto legislatíva stanovuje. V súčasnosti platí norma ISO 19 011 o všeobecných zásadách auditov manažérskych systémov, ktorá nahradila aj predchádzajúce normy ISO 14 010 – 14 012. Audit EMS je systematické, dokumentované, pravidelné a objektívne hodnotenie či zavedený systém je riadne udržiavaný a spĺňa všetky kritériá.

Audit pozostáva zo zbierania a zostavovania dôkazov auditu, či predmet auditu je alebo nie je v súlade s kritériami auditu. Obe normy ISO 14001 aj EMAS požadujú, aby podnik vykonával pravidelné audity v rámci EMS. To znamená, že podnik musí neustále sledovať, či spĺňa všetky požiadavky stanovené týmito normami. Audity sa môžu vykonávať vlastnými zamestnancami podniku alebo externými organizáciami spôsobilými k takejto činnosti. Frekvencia auditov odzrkadľuje dôležitosť environmentálnych aspektov a ich vplyvov z činností, výrobkov alebo služieb na ŽP. Schéma EMAS vyžaduje, aby audity EMS boli vykonávané minimálne raz za 3 roky. Dôležité je, aby podnik vypracoval programy ako vykonávať audit, aby sa tak zachovala kontinuita a presnosť údajov a informácií, ktoré environmentálny audit poskytuje. Programy auditu musia stanovovať rozsah auditu, frekvenciu, metodológiu, zodpovednosti a požiadavky, ktoré sú kladené na environmentálnych audítorov. Rovnako musí byť jasné kedy sa majú správy predkladať. Niektoré podniky môžu uskutočňovať audit len pre vybrané oblasti či aktivity (napríklad odpadové hospodárstvo, nakladanie s obzvlášť nebezpečnými látkami a iné).
Auditu sa zúčastňujú:

• Organizácia podstupujúca audit
• Audítorský tím – skupina audítorov, ktorí zodpovedajú za vykonaný audit. Tím, niekedy podnikový manažment, určí svojho vedúceho auditu.
• Klient – organizácia zabezpečujúca audit; (sprostredkovateľ auditu).

Akreditácia a certifikácia EMS

Akreditácia je nezávislé, nestranné a odborné posúdenie a oficiálne uznanie spôsobilosti akreditovaného subjektu (laboratórium, certifikačný orgán alebo inšpekčný orgán), vykonávať deklarovanú činnosť. Akreditáciu vykonáva Slovenská národná akreditačná služba (SNAS), na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky. Oblasť pôsobnosti SNAS zahŕňa:

• akreditáciu metrologických laboratórií
• akreditáciu skúšobných laboratórií
• akreditáciu inšpekčných orgánov akreditáciu správnej laboratórnej praxe
• akreditáciu certifikačných orgánov pre oblasť:
  • výrobkov
  • systémov manažérstva kvality
  • systémov environmentálneho manažérstva (EMS)
  • personálu

Certifikácia je nezávislé, nestranné a odborné posúdenie a oficiálne uznanie zhody určených znakov a vlastností jednoznačne definovaného systému, výrobku, služby alebo personálu s deklarovanými predpismi. Certifikáciu vykonáva certifikačný orgán.

Certifikácia podľa normy ISO 14001:

Norma ISO 14001 je štandard obsahujúci v sebe požiadavky, ktoré každý EMS musí splniť. Úspešné zavedenie všetkých krokov, ktoré ISO 14001 vyžaduje, môže podnik demonštrovať publikovaním vyhlásenia o zavedení environmentálne orientovaného manažmentu. V takomto prípade ešte nezískava certifikát ISO 14001. V prípade, že ho chce získať, musí o to oficiálne požiadať akreditovanú certifikačnú firmu, ktorá vystupuje v roli externého audítora a má licenciu na vydávanie certifikátov.

Vyhlásenie, overenie a registrácia podľa schémy EMAS:

Environmentálne vyhlásenie: EMAS požaduje, aby podnik uverejnil environmentálnu správu. Správa musí byť verejne prístupná a musí zahŕňať nasledujúce informácie:

• presný popis organizácie, podnikových aktivít v najdôležitejších prevádzkach a prípadne aj vzťah k príbuzným organizáciám
• dlhodobé a krátkodobé ciele environmentálnej politiky a stručný opis systému environmentálneho manažmentu
• úlohy, ktoré bude podnik plniť vo vzťahu k identifikovaným environmentálnym problémom, aktivity a činnosti vedúce k splneniu environmentálnych cieľov
• prehľad relevantných údajov o znečisťovaných látkach, tvorbe odpadov, spotrebe surovín, materiálov, energie a vody, tvorbe hluku a iných environmentálnych aspektov
• iné faktory vzťahujúce sa k environmentálneho správania podniku
• názov a číslo akreditovanej certifikačnej spoločnosti/overovateľa/
• dátum potvrdenia správnosti environmentálneho vyhlásenia

Overovanie: EMAS nariaďuje, aby podnik, ktorý chce získať certifikát EMAS nechal svoj systém overiť podľa presných pravidiel a to len akreditovanými spoločnosťami pôsobiacimi v členských štátoch EÚ. Podnik musí oficiálne požiadať akreditovanú certifikačnú firmu (overovateľa), ktorá vystupuje v roly externého audítora a má licenciu na vydávanie certifikátov a overení. Environmentálny overovateľ skontroluje najmä úvodné environmentálne preskúmanie, systém EMS, interné environmentálne audity v rámci EMS, environmentálne vyhlásenie, prípadne aj environmentálne informácie týkajúce sa jednotlivých zložiek podniku.

Registrácia: Na základe splnenia všetkých požiadaviek podľa schémy EMAS, podnik môže požiadať po predložení overeného environmentálneho vyhlásenia o zápis do registra systému EMAS. V podmienkach SR žiadosti vybavuje Ministerstvo životného prostredia, ktoré podnik zapíše do registra systému environmentálne orientovaného riadenia a auditu, pridelí mu registračné číslo, vystaví a doručí mu osvedčenie o registrácii. Po doručení osvedčenia o registrácii podnik môže používať logo systému EMAS.

NORMY EMS – NORMY RADU ISO 14 0000

---

Medzinárodné normy ISO 14000 špecifikujú základné požiadavky environmentálneho manažérstva. Neurčujú špecifické kritériá pre životné prostredie, ale požadujú, aby organizácia formulovala svoju environmentálnu politiku a ciele v oblasti životného prostredia a zohľadnila svoje významné vplyvy na životné prostredie. Normy sú orientované na tie aspekty, ktoré organizácia môže sama kontrolovať a na ktoré môže svojou činnosťou pôsobiť. Normy obsahujú základné prvky systému riadenia, nástroje, metódy a postupy založené na dynamickom, cyklickom procese – plán, výkon, kontrola, hodnotenie.

Normy radu ISO 14000 sú zamerané na:

• systémy riadenia z hľadiska životného prostredia zahrnujúce vypracovanie dokumentácie o zásadách systému riadenia vo všeobecnej a špecifikovanej forme,
• audit a príbuzné formy overovania z hľadiska životného prostredia,
• spôsoby označovania výrobkov, zásady programov certifikácie, skúšobné a overovacie metodiky, termíny, definície, symboly a pod. z hľadiska životného prostredia,
• hodnotenie správania sa organizácie, jej životného cyklu, nástrojov na riadenie výroby a služieb.

Cieľom noriem ISO 14000 je:

• poskytnúť organizáciám prvky efektívneho EMS prostredníctvom dokumentu, ktorý špecifikuje ISO 14001 a požiadavky, ktoré možno objektívne preveriť za účelom certifikácie alebo vlastného vyhlásenia;
• poskytnúť organizáciám pomoc pri implementácii alebo zlepšovaní EMS vrátane rád, ako zvýšiť úroveň tohto systému tak, aby spĺňal požiadavky noriem ISO 14000.

Pre systémy environmentálneho manažmentu (EMS) sú určené tieto normy:

ISO 14001	Norma pre systém riadenia – požiadavky, špecifikácia s návodom na použitie
ISO 14004	Všeobecný metodický návod na princípy, systémy a podporné techniky.
* ISO 14010	Metodické pokyny pre environmentálne audity. Všeobecné princípy
* ISO 14011	Metodické pokyny pre environmentálne audity. Postupy auditov SEM
* ISO 14012	Pokyny na vykonávanie auditov. Kvalifikačné kritériá na environmentálnych audítorov
ISO 14020	EMS značenie – základné princípy pre celkové environmentálne značenie
ISO 14021	EMS značenie – vlastné vyhlásenie environmentálnych vlastností – termíny a definície
ISO 14022	EMS značenie – vlastné vyhlásenie environmentálnych vlastností – symboly
ISO 14023	EMS značenie – vlastné vyhlásenie environmentálnych vlastností – metodológia, test. a overovanie
ISO 14024	EMS značenie – základné princípy, postupy a kritériá certifikačných programov
ISO 14031	Metodické pokyny na hodnotenie environmentálneho profilu
ISO 14041	Hodnotenie životného cyklu – všeobecné princípy a postupy
ISO 14042	Hodnotenie životného cyklu – analýza súčastí životného cyklu
ISO 14043	Hodnotenie životného cyklu – hodnotenie vplyvov životného cyklu
ISO 14044	Hodnotenie životného cyklu – hodnotenie zlepšovania životného cyklu
Pozn. Uvedené normy* boli nahradené normou ISO 19011

Prvky normy STN EN ISO 14001:
1 Všeobecné požiadavky
2 Environmentálna politika
3 Plánovanie
3.1 Environmentálne aspekty
3.2 Právne a iné požiadavky
3.3 Dlhodobé a krátkodobé ciele
3.4 Program (programy) environmentálneho manažérstva
4 Zavedenie a prevádzka
4.1 Štruktúra a zodpovednosť
4.2 Príprava pracovníkov, povedomie a spôsobilosť
4.3 Komunikácia
4.4 Dokumentácia systému environmentálneho manažérstva
4.5 Operatívne riadenie dokumentácie
4.6 Operatívne riadenie prevádzky
4.7 Havarijná pripravenosť a odozva
5 Kontrola a nápravná činnosť
5.1 Monitorovanie a meranie
5.2 Nezhoda, nápravná a preventívna činnosť
5.3 Záznamy
5.4 Audit systému environmentálneho manažérstva
6 Preskúmanie manažmentom

Galéria k článku:

Použitá literatúra

1. KOLLÁR V., BROKEŠ P., PIATRIK M., RUIZ J.M., OSANNA P.H.: Budovanie a certifikácia systému environmentálneho manažmentu. Vydavateľstvo STU Bratislava, Bratislava 2001, 111 str. ISBN 80-968449-4-6
2. KUCKO L. a kol.: Minimum o systémoch environmentálneho manažérstva. ASPEK Bratislava 2002, 74 str. ISBN 80-88995-04-3
3. PIATRIK, M. a kol.: Environmentálny manažment II. Banská Bystrica: UMB Banská Bystrica. 128 s.
4. POLÍVKA, Ľ., PÁSTOR, P., BALOG, K.: Environmentálny manažment. Bratislava: Vydavateľstvo STU Bratislava, 2001. 139 s. ISBN 80-227-1559-X
5. TEPLICKÁ, K.: Moderné trendy v environmentálnom manažmente. In: Manažment v teórii a praxi – odborný časopis, roč. 3, č. 1 – 2/2007. s. 38 – 44. ISSN 1336-7137

Adresa autorky:

doc. Ing. Andrea Sujová, PhD.
Drevárska fakulta
Katedra podnikového hospodárstva
T.G. Masaryka 24
960 01 Zvolen
e-mail: andrea.sujova@tuzvo.sk